Vyjednávania o mierovom pláne pre Ukrajinu v Ženeve
V Ženeve sa uskutočnilo rokovanie o americkom mierovom pláne zameranom na ukončenie vojny na Ukrajine. Prvý návrh sa zredukoval z 28 bodov na 19, pričom najcitlivejšie otázky zostávajú na rozhodnutí prezidentov USA a Ukrajiny, Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského. Táto diplomacia sa stretla s pozitívnymi reakciami, a to aj napriek tomu, že konkrétne detaily o odstránených bodoch nie sú známe.
Andrij Jermak, šéf kancelárie prezidenta Ukrajiny, sa zúčastnil uzavretých rokovaní s americkou delegáciou, a označil ich za náročné, no produktívne. Kľúčové body rokovania sa točili okolo územných otázok a vzťahu medzi NATO, Ruskom a USA, pričom tieto záležitosti si vyžadujú prerokovanie na najvyšších úrovniach štátnej moci.
Citlivé otázky a spokojnosť delegácií
Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí, Serhij Kyslycia, zdôraznil, že nie sú oprávnení rozhodnúť o otázkach územia, a akékoľvek odovzdávanie územia by malo ísť cez celoštátne referendum. Nová verzia mierového plánu, ktorú prepracovali, sa značne líši od predchádzajúcej, čo vyvolalo pokles dusna v Kyjeve aj medzi spojencami.
Ukrajinská delegácia bola schopná prezentovať návrhy, ktoré americká strana vo všeobecnosti schválila, vrátane zrušenia limitu na počet vojakov, ktorý bol pôvodne stanovený na 600 000. Diskusia sa zamerala aj na otázky vojnových zločinov a ich potenciálne amnestie, pričom sa zohľadnili „krivdy tých, ktorí trpeli vo vojne“.
Sily európskych spojencov a pokračovanie dialógu
Následne k rokovaniu sa pripojili európski spojenci, aby sa koordinovali a určili spoločné priority. Konštruktívne rokovania pokračovali s príslubom, že k rokovaciemu procesu sa pripojí aj Moskva, avšak jej reakcia na predložené návrhy zatiaľ chýba. Prezident Trump avizoval, že Zelenský by mal schváliť návrh mierového plánu pred Dňom vďakyvzdania, avšak otázky o pokračovaní rokovaní ostávajú otvorené.
Podľa Kyslyciu je hlavným úspechom rokovania v Ženeve udržanie funkčného partnerstva a dialógu s americkou stranou, napriek obavám z medializácie a tlaku verejnosti. Jeho opatrný optimizmus je podmienený realitou a zložitými otázkami, ktorými sa musia zaoberať politici oboch krajín.
Budúcnosť mierových rokovaní
Rokovania zanechali otvorené mnohé otázky. Kyslycia zdôraznil, že budúcnosť mierových rokovaní a ich úspech závisia od rozhodnutí lídrov krajín pre zapojenie európskych spojencov a od ochoty všetkých strán pracovať na spravodlivom ukončení konfliktu. S postupom času sa ukáže, aké rozhodnutia budú učinené a akú dôveryhodnosť to prinesie pre ukrajinskú vládu a jej občanov.
