Protest v Mexiku proti prezidentke Sheinbaumovej
V Mexiku sa konal masívny protest, ktorý bol zameraný proti prezidentke Claudii Sheinbaumovej a jej politike, pričom viac než 120 ľudí, vrátane policajtov a civilistov, utrpelo zranenia. Násilie prepuklo po tom, čo demonštranti vyjadrili svoj nesúhlas s vládou a myšlienkami vedenia ohľadom korupcie a nárastu moci drogových kartelov.
Demonštráciu zorganizovali predstavitelia mladých ľudí, známej generácie Z. Protesty sa stali formou vyjadrenia odporu voči zložitým bezpečnostným podmienkam a v návaznosti na zavraždenie Carlosa Manza, starostu Uruapanu, ktorý bol známy svojou aktivitou v oblasti bezpečnosti a boja proti zločinu.
Zranenia a zásah polície
Podľa ministra verejnej bezpečnosti Pabla Vázqueza, počas protestu bolo ranených okolo 100 policajtov, pričom 40 z nich muselo byť hospitalizovaných. Zranenia utrpeli tiež civilisti, a úrady zadržali 20 osôb. Mnohí demonštranti sa na námestí zhromaždili s transparentmi, ktoré si pripomínali Manzu a upozorňovali na vážne problémy v regiónoch sužovaných násilím a zločinom.
Bezpečnostná politika súčasnej vlády
Súčasná prezidentka Sheinbaumová, ktorá sa ujala úradov v októbri 2024, je kritizovaná nielen za svoju bezpečnostnú politiku, ale aj za nedostatočné kroky voči vráždám politických predstaviteľov a zločinnej činnosti. Iba nedávno sa spomínalo aj na vraždu farmárskeho aktivistu Bernarda Brava, ktorý verejne vystupoval proti zločineckým praktikám.
Ako na oslavu dnešného protestu, Sheinbaumová na pravidelnej tlačovej konferencii spochybnila pravosť a motiváciu demonštrácií, označila ich za „neorganické“ a „financované zo zahraničia.“
Konflikt s bezpečnostnými silami
Protestujúci sa snažili prelamovať bezpečnostné bariéry pred Národným palácom, kde sa prezidentka nachádza, a počas tejto akcie došlo k stretom s políciou. Tá reagovala použitím slzného plynu a iných prostriedkov na rozohnanie davu. Niektorí účastníci protestu kričali na policajtov, aby si pamätali na Carlosa Manza. Celá situácia ukazuje na hlboké roztrhnutie medzi vládou a spoločnosťou a na nesúhlas obyvateľov s aktuálnym stavom bezpečnosti v krajine.
