Stav Slovenska: Korupcia a Beztrestnosť
Od konfliktu s Michalom Kováčom mladším, synom bývalého prezidenta, uplynulo 30 rokov a zdá sa, že štát nemá záujem postaviť pred súd tých, ktorí sa na únose podieľali. Ľuba Lesná poukazuje na alarmujúcu skutočnosť – ak sa tajná služba SIS previnila voči občanom a vinníci ostávajú nepotrestaní, ako môže tento štát získavať dôveru svojich občanov?
Neexistujúci mechanizmus spravodlivosti
História sa opakuje a beztrestnosť páchateľov si zahŕňa ďalšie hrubé čiary. Zatiaľ čo Kováčov únos bol aktom bezprecedentnej brutalizácie a zneužívania moci, politické elity si chránia vlastné záujmy, ignorujúc zúfalú situáciu obetí. Právo na spravodlivosť sa zdá byť len prázdnym pojmom pre tých, ktorí pokračujú vo vykorisťovaní systému.
Porušenie ľudských práv
Ako sa môže občan cítiť v štáte, kde sú práva dieťaťa a predovšetkým hodnoty slobody a spravodlivosti trvale porušované? Pochybnosti o integrite SIS a ochote prešetriť jej možné zločiny sa prehlbujú. Ak je tu niečo, čo zdôrazňuje potrebu zmeny, je to presne táto beznádejne zložitá situácia. Je štát naozaj pre občanov, alebo iba pre tých, ktorí sú za oponou moci?
Vzbura je nevyhnutná
Cítite, že takýto štát, ktorý sa nielen nepostará o ochranu občanov, ale sa sám stáva rizikom? Čo máme robiť, keď sú taja, ktorí by nás mali chrániť, zároveň aj tými, ktorí nás zastrašujú? Ľuba Lesná výstižne naznačuje, že občianska rezignácia nie je odpoveďou. Je potrebné vyžadovať transparentnosť a odhodlanie voči zlocincom všeobecne, ako aj voči systémovým zlyhaniam. Je načase, aby občania prevzali zodpovednosť a postavili sa za svoje práva a práva druhých.
Spoločenský rozklad a morálny chaos
Slovensko stojí pred krízou identity. Zneisťovanie autorít a absencia morálnych vzorov vedú k rozporom a chaosu. Kde končí spravodlivosť a začína bezprávie? Je možné obnoviť dôveru vo verejné inštitúcie, keď sú tieto predané do rúk tých, ktorí by mali slúžiť verejnému záujmu? Minimalizovať moc privilegovaných a zabezpečiť zodpovednosť za vykonávané činy by malo byť prioritou na ceste z tohto marazmu.
Čo nás čaká v budúcnosti?
Cesta vpred sa zdá byť zahalená temnotou a neistotou. Ako sa vyrovnať s vojnou, korupciou a zlými praktikami? Kde je záruka, že sa história nezopakuje, ak sa páchateľom, akými sú bývalí predstavitelia moci, nedostane spravodlivosti? Ak nie je možné postaviť pred súd vinníkov, akú záruku máme, že už po tisícoraz nebudeme obete násilia a bezprávia? Na tieto otázky musí hľadať odpovede nielen novinárska obec, ale predovšetkým každý občan, ktorý si zaslúži lepšiu budúcnosť.
