Práca na čiastočný úväzok v dôchodku môže chrániť mozog, naznačuje štúdia
Odchod do dôchodku je významnou životnou zmenou, ktorá môže súvisieť so zmenami kognitívnych funkcií. Britská štúdia Whitehall II, ktorá sledovala 3 433 štátnych zamestnancov a zamestnankýň až 14 rokov pred odchodom do dôchodku a 14 rokov po ňom, zistila, že pokles verbálnej pamäti bol po odchode z práce o 38 % rýchlejší než predtým. Zrýchlenie poklesu sa však nepotvrdilo pri všetkých sledovaných kognitívnych funkciách.
Dôkazy o súvislosti medzi odchodom do dôchodku a demenciou nie sú jednoznačné. Nová americká štúdia, ktorá analyzovala údaje takmer 14-tisíc ľudí, naznačila, že samotný vek odchodu do dôchodku súvisel s rizikom demencie len slabo. Zaujímavejšie súvislosti sa ukázali pri rôznych pracovných dráhach: dlhodobá práca na čiastočný úväzok bola spojená s nižšími šancami na demenciu. Výsledky však zatiaľ treba vnímať opatrne, keďže ide o predbežný výskum.
Čo zistila analýza údajov americkej štúdie
Tím vedcov a vedkýň analyzoval údaje od 13 879 účastníkov a účastníčok americkej Health and Retirement Study. Sledovali ich pracovné dráhy medzi 51. a 75. rokom života a súvislosť s rizikom demencie od 76. roku života.
Ľudia, ktorí dlhodobo pracovali na čiastočný úväzok, mali nižšiu pravdepodobnosť rozvoja demencie (OR 0,62), čo zodpovedá približne 38 % nižšej šanci na demenciu než mali tí, ktorí úplne prestali pracovať v päťdesiatke či šesťdesiatke. Samotný vek odchodu do dôchodku mal so sledovaným rizikom len obmedzenú súvislosť. Dôležitejšia bola intenzita práce. Vyššie riziko demencie mali naopak ľudia s dlhodobou invaliditou (OR 1,53).
Autori a autorky štúdie pripúšťajú, že pozvoľný a flexibilný prechod z práce do dôchodku môže prospievať zdraviu a kondícii mozgu a chrániť mozog pred stratou kognície. Jedným z možných vysvetlení je, že človek si pri práci na čiastočný úväzok zachová každodennú štruktúru, sociálne kontakty a mentálnu stimuláciu, no zároveň má viac priestoru na oddych a aktivity podporujúce zdravie. Ide však o možné vysvetlenie, nie o mechanizmus, ktorý táto štúdia priamo dokázala.
Nejde o dôkaz, že práca na čiastočný úväzok demencii zabráni. Je možné aj to, že zdravší ľudia môžu pracovať dlhšie jednoducho preto, že sú zdravší, vitálnejší a motivovanejší. Štúdia je navyše zatiaľ zverejnená ako preprint a neprešla recenzným konaním.
Riziko demencie nie je osud
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žilo v roku 2021 na svete približne 57 miliónov ľudí s demenciou a každý rok pribudne takmer 10 miliónov nových prípadov. Odhady WHO z roku 2021 uvádzajú, že demencia postihuje 8,1 % žien a 5,4 % mužov starších ako 65 rokov. Demencia s nástupom príznakov pred 65. rokom života predstavuje až 9 % všetkých prípadov. Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a môže sa podieľať až na 60 – 70 % prípadov.
Medzinárodná Lancet komisia pre prevenciu, intervenciu a starostlivosť v súvislosti s ochorením demencia v roku 2024 identifikovala 14 ovplyvniteľných rizikových faktorov počas celého života a odhadla, že až 45 % budúcich prípadov demencie by sa dalo oddialiť alebo im predísť. Ide o nízke vzdelanie, stratu sluchu, vysoký krvný tlak, fajčenie, obezitu, depresiu, fyzickú nečinnosť, cukrovku, nadmernú konzumáciu alkoholu, traumatické poranenie mozgu, znečistenie ovzdušia a sociálnu izoláciu, vyšší LDL cholesterol a neliečenú stratu zraku. K podobnému číslu sa v júli 2026 priklonila aj WHO vo svojich aktualizovaných odporúčaniach.
Čo môžeme urobiť v každom veku
V mladosti a do štyridsiatky odborníci odporúčajú vzdelávať sa, chrániť si hlavu pri športe, nefajčiť, piť striedmo, pravidelne sa hýbať a chrániť si sluch pred hlukom. Pri strave sa odporúča stredomorská diéta alebo zdravá, vyvážená strava, zdravie mozgu môže podporiť aj MIND diéta. Riešiť treba depresiu, úzkosti či dlhodobý stres a dbať na kvalitný spánok.
V strednom veku je dôležité sledovať krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi, dať si skontrolovať sluch a zrak, dbať na hmotnosť a obmedziť vystavenie znečistenému ovzdušiu. WHO nedoporúča vitamíny B a E, omega-3 ani multivitamíny na prevenciu demencie, ak nie je diagnostikovaný ich nedostatok.
V staršom veku WHO odporúča zostať aktívni a v kontakte s ľuďmi, kognitívny tréning, mentálnu stimuláciu a sociálne aktivity. Pomôže práca na čiastočný úväzok, dobrovoľníctvo, krúžky či pravidelné stretnutia. Odporúčanie WHO z roku 2019 pre ľudí nad 65 rokov je aspoň 150 minút miernej aeróbnej aktivity týždenne alebo aspoň 75 minút intenzívnej aeróbnej fyzickej aktivity týždenne. Načúvacie pomôcky môžu byť súčasťou stratégie na zníženie rizika a netreba zanedbávať ani zrak.

