Investori varujú pred stratou konkurencieschopnosti: Slovensko dopláca na drahú prácu

Richard
By Richard
5 Min Read

Nemeckí investori varujú pred stratou konkurencieschopnosti Slovenska

Rekordné obavy z drahej práce a nastavenie hospodárskej politiky berú nemeckým investorom optimizmus. Hoci títo kľúčoví zamestnávatelia dávajú na Slovensku prácu približne 75-tisíc ľuďom, viac ako polovica z nich očakáva, že naša ekonomika pôjde z kopca. V očakávaniach do budúcnosti sme sa tak v ich očiach prepadli na úplné dno Európskej únie.

Zatiaľ čo dnes nemecké firmy na Slovensku hlásia uspokojivé výsledky a plnia štátnu kasu miliardami eur, ich výhľad do najbližších rokov pripomína hlasný budíček. Slovensko sa v ich očiach prepadlo na úplné dno európskeho rebríčka očakávaní. Viac ako polovica z nich predpovedá, že slovenské hospodárstvo čakajú zlé časy. Pre bežného človeka to pritom zďaleka nie je len nezáživná štatistika – nemecký kapitál u nás drží nad vodou desaťtisíce rodín, a ak títo investori stratia vieru v našu budúcnosť, pocítime to všetci.

Paradox: Dnes sa nám darí, zajtrajška sa bojíme

Najnovší prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (AHK Slowakei) odhalil obrovský kontrast. Aktuálna situácia je pre firmy veľmi priaznivá – za dobrú ju označuje 45 percent podnikov a ďalších 48 percent ju vidí ako uspokojivú. Podiel tých, ktorým sa darí zle, klesol na zanedbateľných sedem percent.

Akonáhle však príde reč na to, čo nás čaká, prichádza strmý pád. Zlepšenie celkovej hospodárskej situácie na Slovensku očakáva už len mizivých osem percent oslovených nemeckých firiem. Naopak, až 55 percent podnikov si myslí, že slovenská ekonomika pôjde z kopca. V medzinárodnom porovnaní prieskumu AHK World Business Outlook je to zdrvujúci výsledok – žiadna iná porovnávaná krajina v celej Európskej únii nemá tak nízke saldo pozitívnych a negatívnych očakávaní. Pre porovnanie, nemeckí investori v susednom Česku či Maďarsku sa na vývoj tamojšej ekonomiky pozerajú s podstatne väčšou dôverou. Prezident AHK Slowakei Pavel Lakatos to zhodnotil jasne: hoci firmy preukázali odolnosť, hovoriť o zásadnom obrate je predčasné, kým Slovensko zostáva vo výhľadoch do budúcnosti na úplnom chvoste EÚ.

Slovensko dopláca na drahú prácu

Z čoho pramení tento hlboký pesimizmus? Dôvod, ktorý brzdí optimizmus nemeckých manažérov, nie je abstraktný. Sú ním peniaze, presnejšie náklady na pracovnú silu. Až takmer 70 percent (69,5 %) oslovených firiem ich vníma ako najväčšie riziko pre svoje podnikanie.

Tento údaj robí zo Slovenska doslova svetový unikát. V žiadnej inej z porovnávaných krajín sveta neuvádzajú firmy cenu práce ako hrozbu tak často ako u nás. Na ilustráciu – európsky priemer firiem, ktoré to vidia ako problém, je len 38 percent, v Maďarsku 45 percent a v Česku 50 percent.

„Skutočnosť, že firmy u nás označujú náklady na pracovnú silu za riziko podstatne častejšie než v iných krajinách, je jasným varovným signálom pre konkurencieschopnosť Slovenska,“ upozorňuje Lakatos. Okrem drahej práce firmy desí aj nepredvídateľné nastavenie hospodárskej politiky štátu (52,5 %) a opätovne rastúce ceny energií (51 %).

Prečo na tom záleží bežným ľuďom?

Keď najsilnejší hráči v ekonomike vidia budúcnosť v čiernych farbách, zvyčajne to znamená menej nových projektov, utlmenie rozširovania výroby a prísnejšie škrtenie opaskov. Štúdia spoločnosti BMB Partners ukazuje, aké obrovské koleso u nás nemecké firmy roztáčajú. Len stovka najväčších odviedla štátu na daniach a odvodoch 1,64 miliardy eur, čo je takmer štvrtina (24 %) z celkového balíka najväčších nefinančných podnikov na Slovensku.

Ešte dôležitejší je ich prínos pre bežných občanov. Renáta Bláhová z BMB Partners pripomína, že takmer 80 percent príspevku týchto firiem do štátneho rozpočtu tvoria dane z príjmov zamestnancov a odvody za približne 75-tisíc ľudí, ktorým dávajú prácu. Ide o gigantov ako automobilky Volkswagen a Porsche, siete Lidl a Kaufland či telekomunikačný Slovak Telekom.

Dobrou správou zatiaľ zostáva, že nemeckí investori napriek čiernym myšlienkam o ekonomike neplánujú húfne škrtať pracovné miesta. Až 60 percent z nich si chce zamestnancov udržať a 18 percent dokonca plánuje prijímať nových. Aby sa však z pesimistických výhľadov nestala tvrdá realita, komora odkazuje politikom jasnú požiadavku: rast nákladov na zamestnancov musí byť nevyhnutne sprevádzaný rastom ich produktivity. Bez dialógu so štátom a zlepšenia podmienok totiž nemecký motor našej ekonomiky môže v budúcnosti výrazne stratiť dych.

Share This Article