Nostalgia za komunizmom na Slovensku silnie s vekom, ukázal prieskum
Slovenská spoločnosť zostáva pri hodnotení dôsledkov Nežnej revolúcie a pádu komunistického režimu hlboko rozdelená. Kým polovica populácie je presvedčená, že zotrvanie v socializme by pre náš dnešný život znamenalo zhoršenie, viac ako tretina opýtaných verí v opak. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.
Nerozhodnutých ubúda
Presná polovica opýtaných (50 %) si myslí, že by sa nám žilo horšie. Naopak, 37 % opýtaných verí, že by sa ľudia dnes mali lepšie. Zvyšných 13 % na otázku odpovedať nevedelo. Oproti minulému roku výrazne klesol počet nerozhodnutých – z pôvodných 26 % na aktuálnych 13 %. Podiel ľudí preferujúcich demokratický vývoj vzrástol z vlaňajších 41 % na súčasných 50 %, podiel tých, ktorí veria v lepší život pod komunistickým zriadením, narástol z 33 % na 37 %.
Hlboká priepasť medzi voličmi
Vzťah k odkazu Novembra ’89 kopíruje súčasné politické rozdelenie krajiny. Voliči opozičných strán (PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati) sú takmer jednotní – až 76 % z nich si myslí, že by sa nám v komunizme žilo horšie. Najvyhranenejší sú voliči PS (85 %) a Demokratov (81 %). V koaličnom tábore prevláda opačný názor – 67 % voličov Smeru-SD a 58 % sympatizantov hnutia Republika verí, že zotrvanie v socializme by prinieslo vyššiu životnú úroveň. Elektorát Hlasu-SD je rozdelený na dve identické polovice: 46 % si myslí, že by bolo lepšie, a presne 46 % tvrdí, že by bolo horšie.
Nostalgia rastie s vekom
Prieskum potvrdil priepastné generačné rozdiely. V kategórii od 18 do 34 rokov verí v lepší život za komunizmu iba 16 % (67 % tvrdí opak). Vo vekovej skupine nad 55 rokov si naopak nadpolovičná väčšina (54 %) myslí, že bez pádu režimu by sa žilo lepšie, za zhoršenie by to považovalo len 36 % ľudí nad 55 rokov. Najvyšší podiel nerozhodnutých je medzi voličmi KDH (22 %) a u tých, ktorí by sa dnes nezúčastnili na voľbách (18 %).
Porovnanie s Českom
V Česku podľa prieskumu agentúry Ipsos pre web Moravec.cz verí 51,9 % reprezentatívnej populácie, že pokračovanie komunistického zriadenia by znamenalo horší život, len 19,3 % opýtaných zastáva opačný názor a 28,8 % respondentov na otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať. V Česku si 67,4 % najmladších voličov (18 – 29 rokov) myslí, že by sa žilo horšie, lepší život by očakávalo len 15,6 %. Vo vekovej kategórii nad 60 rokov by lepší život očakávalo približne 24 % a horší približne 42 %. Z voličov koalície Stačilo! si viac ako polovica (50,6 %) myslí, že by sa bez pádu režimu žilo lepšie, u voličov SPD to je 45,5 %. Tábor hnutia ANO je rozdelený – 34,5 % predpokladá lepší život a 31,2 % horší.
Podiel ľudí, ktorí si myslia, že bez pádu komunizmu by sa žilo horšie, je v oboch krajinách takmer totožný. Výrazný rozdiel je však v miere nostalgie a nerozhodnutosti – v Česku je o lepšom živote v socializme presvedčených necelých 20 % občanov a takmer tretina nevie jasne odpovedať, na Slovensku verí v lepší život pod komunistickým zriadením až 37 % populácie a podiel nerozhodnutých klesol na 13 %. Slovenská spoločnosť tak vykazuje v porovnaní s českou podstatne silnejší a vyhranenejší spomienkový optimizmus.

