Demokratov a PS uvidíte na jednej kandidátke. Šimečka a Naď sa dohodli na vytvorení koalície
Progresívne Slovensko (PS) a Demokrati sa dohodli na vytvorení spoločnej predvolebnej koalície. Obe strany to oznámia už zajtra. Cieľom spojenia je vytvoriť silný opozičný blok proti vláde Roberta Fica. Informáciu potvrdili viaceré zdroje z oboch politických subjektov.
Progresívne Slovensko poslalo médiám pozvanie na tlačovú besedu na zajtra na 9:00 s názvom „zodpovedná dohoda na ďalšej spolupráci“, na ktorej vystúpia lídri oboch strán Michal Šimečka a Jaroslav Naď.
Rokovali niekoľko mesiacov
O možnom spojenectve oboch strán sa informovalo už v septembri. Vysokopostavení predstavitelia PS aj Demokratov vtedy potvrdili, že rokovania sú v pokročilom štádiu a medzi stranami zatiaľ nevznikli zásadnejšie nezhody.
Obe strany diskutovali o programových prioritách, obsadení spoločnej kandidátnej listiny či vzájomnej výmene informácií o hospodárení. Rokovania prebiehali medzi vyjednávacími tímami, predsedovia Šimečka a Naď sa do nich mali zapojiť až v prípade nezhôd.
Demokrati od začiatku odmietali zlúčenie s PS aj kandidatúru svojich politikov priamo na listine PS. Tento postoj potvrdili začiatkom júna na zasadnutí Republikovej rady v Košiciach. „Naozaj v žiadnej alternatíve predvolebného postupu týchto strán nie je, že by strana Demokrati zanikla, alebo sa zlúčila s inou politickou stranou. To nie je naším cieľom,” vyhlásil vtedy Jaroslav Naď.
V hre tak zostala oficiálna predvolebná koalícia, v ktorej by si oba subjekty zachovali vlastnú identitu a po voľbách mohli vytvoriť samostatné poslanecké kluby. „Sme pripravení vytvoriť predvolebnú koalíciu, keďže naším legitímnym cieľom je mať v Národnej rade vlastný poslanecký klub Demokratov s viac než ôsmimi poslancami,” povedal Naď v septembri.
Rozdielne názory na ekonomiku aj hodnotové otázky
Obe strany hodnotili priebeh rokovaní pozitívne, museli sa však vyrovnať aj s programovými rozdielmi. Zhoda panovala najmä v otázkach právneho štátu a zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Potenciálne problematické boli ekonomické a kultúrno-etické témy.
Demokrati sa profilujú ako stredopravá konzervatívna strana, ktorej predstaviteľom je aj bývalý premiér Eduard Heger. Progresívne Slovensko vznikalo ako stredoľavý subjekt, no príchodom politikov, ako sú Ivan Korčok či Ľudovít Ódor, sa posunulo viac do stredu.
Sporným bodom bol napríklad zámer Demokratov zaviesť po voľbách rovnú daň vo výške 17 percent. Diskutovalo sa aj o rozdelení miest na spoločnej kandidátke. Naď odmietol informácie, podľa ktorých Demokrati požadovali každé druhé miesto: „Sú to výmysly.”
Šimečkova archa dostala prvého partnera
Spojenie PS a Demokratov by bolo prvým konkrétnym výsledkom snahy Michala Šimečku o predvolební spoluprácu opozície. PS už začiatkom roka predstavilo plán vytvoriť spoločný opozičný blok, ktorý Šimečka pôvodne označoval ako „archu”.
Jeho cieľom bolo zjednotiť strany stojace proti vláde Roberta Fica a zabrániť prepadnutiu hlasov opozičných subjektov pohybujúcich sa v prieskumoch pri hranici zvoliteľnosti. PS chcelo zapojiť aj SaS, KDH či Maďarskú alianciu, viaceré oslovené strany však predvolebnú koalíciu odmietli.
SaS aj KDH deklarovali záujem kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2027 samostatne. Podobný postoj zaujala aj Maďarská aliancia vedená Lászlóom Gubíkom, ktorej Republiková rada ešte 20. júna prijala uznesenie potvrdzujúce úmysel postaviť vlastnú kandidátnu listinu. „Maďarská aliancia s Progresívnym Slovenskom nerokuje o predvolebnej, ale o povolebnej koalícii,” uviedla strana v júli.
Čo si od spojenia sľubujú?
Oba subjekty pokračovali v odborných rokovaniach. Zhodu deklarovali pri obnove právneho štátu, boji proti korupcii, euroatlantickej orientácii Slovenska či podpore rozvoja južných a východných regiónov.
PS aj Demokrati si od spoločnej kandidatúry sľubovali vyššiu volebnú podporu. V septembri sa preferencie PS pohybovali približne na úrovni 20 percent a Demokratov okolo piatich percent. Obe strany dúfali, že spoločným postupom oslovia aj ďalších voličov, ktorí si neželajú pokračovanie vlády Roberta Fica.
Cieľom bolo dosiahnuť minimálne súčet vlastných preferencií, prípadne ho prekonať. Ako príklad úspešného predvolebného spájania uvádzali českú koalíciu Spolu, ktorá v parlamentných voľbách v roku 2021 porazila hnutie ANO Andreja Babiša so ziskom takmer 28 percent hlasov.
