ZMOS: Dohoda rezortu vnútra s odbormi o vyšších benefitoch nemôže slúžiť ako bič na mestá a obce
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v sobotu upozornilo, že dohody Ministerstva vnútra SR s odbormi nemožno využívať ako nátlak na samosprávy pri rokovaní o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. To, že Ministerstvo vnútra SR ako zamestnávateľ rokuje so svojimi odbormi a dohoduje podmienky pre svojich zamestnancov, je podľa združenia úplne legitímne a dosiahnuté dohody je potrebné rešpektovať. Nemali by však byť argumentom pre nátlak na iné subjekty pri rokovaní o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa (KZVS). ZMOS na to upozornilo v reakcii na výzvu, ktorú mu adresoval Odborový zväz polície SR (OZPSR).
Ministerstvo vnútra uzavrelo s policajnými odbormi dohodu o zvýšených benefitoch zamestnancov. ZMOS odmieta využívanie tejto dohody ako nátlaku pri rokovaní KZVS a trvá na tom, že nové mzdové záväzky musia mať finančné krytie. Predseda ZMOS Jozef Božik odmieta, aby samosprávy preberali ďalšie mzdové záväzky bez zdrojov.
Sociálna zodpovednosť si vyžaduje reálne zdroje
Policajní odborári po dohode s rezortom vnútra, ktorá má garantovať zvýšené benefity aj v prípade neuzatvorenia celoštátnej dohody, vyzvali ZMOS, aby prejavilo „rovnakú sociálnu zodpovednosť voči svojim zamestnancom“. Predseda ZMOS Jozef Božik však odmieta záležitosť jednostranne zjednodušovať a upozorňuje, že združenie musí obhajovať záujmy miest a obcí, ich zamestnancov aj obyvateľov.
„Sociálna zodpovednosť zamestnávateľa totiž znamená nielen prijímať záväzky, ale mať aj reálne zdroje na ich plnenie,“ uviedol Božik. Preto je podľa jeho slov plne legitímne stanovisko ZMOS, ktoré pri kolektívnom vyjednávaní požaduje, aby nové finančné záväzky mali zabezpečené reálne finančné krytie.
Kameňom úrazu je financovanie
Božik pripomenul, že ZMOS malo nakoniec záujem kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na zostávajúce obdobie roka 2026 uzatvoriť, problém však nastal pri požiadavke Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR a Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS), ktoré podmienili jej uzatvorenie súčasným podpisom KZVS na rok 2027.
„ZMOS a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) pritom zotrvali na svojom stanovisku, že dohodnuté zvýšenie platových taríf o 8,4 percenta od 1. júla 2027 musí mať zabezpečené reálne finančné krytie. Práve v tejto otázke zostáva zásadný rozdiel v stanoviskách,“ vysvetlil Božik.
Samosprávy nemôžu preberať ďalšie mzdové záväzky bez zdrojov
Podľa Božika platí, že ak má systém kolektívneho vyjednávania a odmeňovania vo verejnej službe v budúcnosti fungovať, musí byť zabezpečené adekvátne a predvídateľné financovanie miest a obcí. „Nie je možné očakávať, že samosprávy budú preberať ďalšie mzdové záväzky bez zodpovedajúceho zabezpečenia zdrojov. Ak chceme porovnateľné pracovné a platové podmienky, musíme vytvoriť aj porovnateľné podmienky na ich financovanie,“ dodal Božik.
OZPSR spolu s ďalšími odborovými zväzmi pôsobiacimi v rezorte vnútra podpísal s Ministerstvom vnútra SR dodatok ku kolektívnej zmluve na roky 2025 – 2026 pre zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme. Dodatok zvyšuje počet dní pracovného voľna i zvýšenie odstupného a odchodného a benefity garantuje aj v prípade neuzatvorenia dohody na celoštátnej úrovni. OZPSR v tejto súvislosti vyjadrilo pochopenie pre argumenty ZMOS i SK8, pre ktoré nepodpísali KZVS, zároveň však obe združenia vyzvalo, aby otázka nastavenia financovania samospráv nebola dôvodom na „obmedzovanie sociálnych istôt ich zamestnancov“.
