Začínali pod stanom. Atrakcia pre turistov, ktorí sa nechcú spotiť, oživila Starý Smokovec
Na Hrebienku otvorili už 14. sezónu Tatranského ľadového dómu. Zo zimného experimentu v tatranskom stredisku bez zjazdoviek vyrástol jeden z najúspešnejších projektov cestovného ruchu v Európe. Keď na Hrebienok vyjde pozemná lanovka zo Starého Smokovca, pred kupolou s 250 tonami ľadu sa približne na dvadsať minút vytvorí zástup návštevníkov. Túto zimu v nej uvidia ľadovú podobu talianskej Baziliky svätej Márie Anjelskej v Assisi.
Vymysleli program pre nelyžiarov
Starý Smokovec pociťoval v zime dlhodobý hendikep. Kým lyžiari smerovali na Štrbské Pleso alebo do Tatranskej Lomnice, v Smokovcoch ostala z niekdajšej lyžiarskej slávy prakticky iba jedna krátka zjazdovka – Jakubkova lúka. Tatranské stredisko preto hľadalo dôvod, prečo by sa tam ľudia v zime vo väčšom počte zastavili. „Ľadový dóm začínal ako pár sôch z ľadu pod stanom, ale už vtedy to malo veľký úspech,“ spomína na zrod myšlienky Lucia Blašková z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry. Cieľ bol jednoduchý – vrátiť život do Starého Smokovca aj na Hrebienok a ponúknuť program pre nelyžiarov či rodiny s deťmi.
Pocta svätému Františkovi
Tohtoročný Tatranský ľadový dóm je poctou svätému Františkovi z Assisi pri príležitosti 800. výročia jeho smrti. Dominantou je ľadová podoba talianskej baziliky Santa Maria degli Angeli z Assisi, ktorú možno obísť dookola zo všetkých strán. V zadnej časti stavby stojí miniatúra kaplnky Porciunkula s oltárnym obrazom z ľadu a farebného skla a Damiánsky kríž. Súčasťou diela je aj ľadový betlehem, portrét svätého Františka a do ľadu vytesaný pozdrav „Pax et bonum“. Najvyšší bod stavby dosahuje takmer 11 metrov a chráni ju kupola s priemerom 25 metrov. Na najväčšiu stavbu v histórii dómu sa spotrebovalo 250 ton ľadu z 2 000 blokov, na ktorých pod vedením hlavného autora Adama Bakoša pracovalo 40 sochárov a pomocníkov zo Slovenska, Česka a Nemecka. Dóm je otvorený od 13. novembra 2026 do 18. apríla 2027, vstup je bezplatný a počas sezóny sa v ňom uskutoční 11 koncertov a vystúpení.
Nový typ návštevníka
Nápad Tatrancov presne trafil skupinu turistov, na ktorú dovtedy horské strediská vo Vysokých Tatrách príliš necielili. Hovorca spoločnosti Tatry Mountain Resorts Marián Galajda ich opisuje bez prikrášľovania: „Ide o klienta, ktorý si chce hory aj umenie poobzerať či obdivovať, ale nechce sa pri tom veľmi spotiť.“ Podľa jeho slov je dóm strategickým produktom cestovného ruchu. „Hrebienok patrí dlhodobo medzi najnavštevovanejšie lokality vo Vysokých Tatrách, pretože je križovatkou frekventovaných turistických trás. Vďaka projektu ľadového dómu dostal nový život a návštevnosť sa rozložila nielen na leto, ale aj na zimu,“ uviedol Galajda.
Záchrana hluchých mesiacov
Atrakcia pomáha podnikateľom preklenúť nepopulárne obdobia medzi hlavnými sezónami – jeseň a jar. Dómom celkovo prejde odhadom vyše 200-tisíc návštevníkov. Bary, reštaurácie či hotely z ľadu sú bežné v Škandinávii, tam im však pomáha prirodzený mráz. Na Hrebienku chlad v obrovskom priestore zabezpečuje klimatizácia. „Ja som sa v našich končinách s ničím podobným nestretla. V Tatrách sme boli prví, všetko ďalšie bude kopírovanie,“ glosuje Lucia Blašková. OOCR Región Vysoké Tatry prispieva na projekt každý rok sumou približne 100-tisíc eur, tieto peniaze pokrývajú nákup ľadu z Poľska. TMR hradí energie, prenájom a bezpečnosť kupoly, prácu sochárov či sprievodnú produkciu. Najväčší prínos sa ukazuje v kalendári – hosťami zapĺňa november, prvú polovicu decembra, marec či apríl. „Podnikatelia hovoria, že bez ľadového dómu by bola mimosezóna oveľa slabšia,“ tvrdí Blašková.
Prínos pre región a Poliaci
Riaditeľka Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Lenka Potočná upozorňuje na fenomén jednodňových výletníkov. „Príde veľa ľudí, ktorí sa len vyvezú lanovkou hore, pozrú si dóm, občerstvia sa priamo na Hrebienku a odchádzajú preč.“ Podľa nej z toho profituje prevádzkovateľ lanovky, ostatní podnikatelia získajú vtedy, ak turisti zostanú aspoň na jednu či dve noci. Výber svetových pamiatok v ľadovej podobe cieli na cudzincov – v minulosti sa na Hrebienku objavila parížska katedrála Notre-Dame či Westminsterské opátstvo. Osobitnou kapitolou sú poľskí turisti. „Poliaci sa výrazne posilnili. My to vidíme, pretože ekonomicky šli oproti Slovákom rapídne hore,“ vysvetľuje Potočná. Severania u nás vyhľadávajú únik pred preplnenými strediskami, ako sú Zakopané či Białka Tatrzańska. „Oni práve oceňujú, že u nás je ešte stále relatívny pokoj. Chutí im naša gastronómia a nemajú problém s jazykom,“ dodáva.
