Lipšic: Po voľbách treba vrátiť prísnejšie tresty a predĺžiť premlčacie lehoty
Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic tvrdí, že dve novely o spolupracujúcich obvinených mali jediný cieľ – aby potrestaní neboli páchatelia, ale iba svedkovia najzávažnejšej kriminality. Jednu novelu zrušil Ústavný súd SR, druhú neprehlasovali poslanci v parlamente. Podľa Lipšica sa po voľbách treba vrátiť k tvrdším trestom a dlhším premlčacím lehotám.
S bývalým prokurátorom Matúšom Harkabusom má pripravenú sériu odborných článkov o tom, čo sa musí po voľbách zmeniť v trestnom procese. Ide napríklad o skrátenie príliš formalizovaných procesov a predĺženie premlčacích lehôt. Zdôrazňuje, že politici a páchatelia nesmú dosiahnuť trvalé odstavenie poctivých policajtov a prokurátorov.
Novela o kajúcnikoch neprešla, koalícii chýbal jeden hlas
V parlamente chýbal koalícii pri novele o spolupracujúcich obvinených jeden hlas, keďže poslanci okolo Tomáša Tarabu nehlasovali za. Lipšic pripomína, že rokovací poriadok Národnej rady SR obsahuje zákaz predložiť návrh zákona v tej istej veci v určitej lehote. Výklad toho, čo je a čo nie je rovnaká vec, je však primárne záležitosťou parlamentu.
Teoreticky sa podľa neho môže objaviť iný návrh zákona o takzvaných kajúcnikoch, ktorý nebude úplne totožný s tým, čo neprešlo. Treba však brať do úvahy dĺžku legislatívneho procesu, ktorý by nemal prebiehať v skrátenom konaní. Štandardný proces s diskusiou a jednotlivými čítaniami by nás posunul zrejme až na jar 2027.
Ústavný súd zrušil celú novelizáciu o spolupracujúcich osobách
Ústavný súd SR podľa Lipšica zrušil celú novelizáciu týkajúcu sa spolupracujúcich osôb. Nález je verejne dostupný a je potrebné ho čítať celý, nielen nadpis. Názov čiastočný nález dostal preto, že boli napadnuté dve nesúvisiace úpravy – otázka spolupracujúcich obvinených v trestnom poriadku a nové trestné činy popierania povojnového usporiadania a Benešových dekrétov.
Keďže pri trestnom poriadku bola pozastavená účinnosť, Ústavný súd o ňom rozhodol prednostne. Lipšic rozhodnutie hodnotí pozitívne. V opačnom prípade by sme sa podľa neho vrátili k legálnej teórii dôkazov z minulých storočí a inkvizičnému procesu, kde zákon striktne predpisoval váhu jednotlivých dôkazov.
Novela znížila sadzby aj pri najväčších díleroch
Lipšic upozorňuje, že nový návrh by zásadne skomplikoval konania v oblasti organizovaného zločinu. Pri drogových skupinách podľa neho z mnohých obvinených spolupracuje podstatná časť a ich výpovede do seba zapadajú. Pri takejto trestnej činnosti však iné priame dôkazy často neexistujú.
Koalícia navyše znížila dolnú sadzbu pri najväčších díleroch na polovicu z 20 na 10 rokov. Obhajcovia v prípadoch vrážd a násilnej kriminality argumentovali pripravovanou novelou ešte pred jej schválením. Lipšic považuje pripravovať zákony na mieru obvineným z najťažších zločinov v právnom štáte za nelegitímne a neospravedlniteľné.
Kauza Očistec a otázka obnovenej špeciálnej prokuratúry
V kauze Očistec Lipšic vystupuje ako poškodený, preto nechce predbiehať vývoj dokazovania na súde. Vyrušuje ho však, že obhajoba dokázala vyradiť prokurátorov z konania, hoci obžaloba je rovnocennou procesnou stranou. Podstatné podľa neho je, že ani po zrušení špeciálnej prokuratúry ani jeden spolupracujúci obvinený nezmenil svoju výpoveď.
Špeciálna prokuratúra mala podľa Lipšica nespochybniteľný význam. Pokiaľ existuje špecializovaný súd a špecializovaný útvar polície, medzičlánok v podobe špecializovanej prokuratúry je nevyhnutný. Považuje za legitímne, aby vyšetrovatelia, ktorí v minulosti rozložili zločinecké skupiny, dostali možnosť v týchto zložkách opäť pôsobiť.
