Protesty vo Francúzsku pomáhajú extrémnej ľavici. Macron končí, ale voľby asi vyhrá krajná pravica
Vo Francúzsku sa kampaň pred prezidentskými voľbami naplno rozbehla. Ešte nedávno sa očakával jasný triumf krajnej pravice, po masových študentských protestoch však podpora rastie na opačnom konci politického spektra – extrémnej ľavici. Voľby sa uskutočnia budúci rok v apríli.
Krajná pravica v prieskumoch klesá
Líderka Národného združenia (RN) Marine Le Penová dlhodobo dosahovala maximá popularity, no jej podpora začína klesať. Napriek tomu, že za prezidentku neúspešne kandidovala už trikrát, má v týchto voľbách zatiaľ najvyššiu šancu na úspech. Podporu nestratila ani po odsúdení za spreneveru fondov Európskeho parlamentu vo výške štyroch miliónov eur, ktoré boli využívané na stranícke potreby. Súd jej napokon umožnil kandidovať.
Protesty mladých naopak hrajú do karát kandidátovi krajnej ľavice Jeanovi-Lucovi Mélenchonovi. Jeho videá sa šíria v študentských kruhoch a po tom, čo sa začal protestov sám zúčastňovať, prudko narástol počet jeho sledujúcich na sociálnych sieťach.
Macron podporil nového kandidáta
Emmanuel Macron doteraz nepodporil žiadneho z možných kandidátov, hoci sa o post uchádzajú aj jeho bývalí premiéri Édouard Philippe a Gabriel Attal. Tento týždeň svoju kandidatúru ohlásil džudista Teddy Riner a o pár hodín získal podporu súčasného prezidenta. Zisk Macronovej podpory však môže byť dvojsečnou zbraňou, keďže je hlavným terčom masových protestov a momentálne najneobľúbenejším politikom vo Francúzsku.
Prieskumy pred prvým kolom
Podľa novembrového prieskumu agentúry Cluster17 by Le Penová v prvom kole volieb 18. apríla 2027 získala 30 percent hlasov, čo je pokles oproti 37 percentám z októbra. Mélenchon dosiahol prvýkrát viac než 20 percent. Stredopravému kandidátovi Édouardovi Philippovi predpovedajú 13 percent.
Škandál vnútri Národného združenia
Hrozbou pre Le Penovú môže byť aj predseda RN Jordan Bardella. Investigatívny portál Mediapart poukázal na jeho antisemitské vyjadrenia v komunikácii s inými členmi strany z roku 2013, keď mal 17 rokov. Podľa Gasparda Gantzera, poradcu pre politickú komunikáciu blízkeho bývalému prezidentovi Hollandovi, únik naznačuje, že vo vnútri strany prebieha zúčtovanie.
Podpora Ukrajiny je otázna
Úspech Národného združenia sa opiera o populistické sľuby znižovania počtu migrantov, odpor voči niektorým rozhodnutiam Európskej únie či zastavenie podpory pre Ukrajinu. Začiatkom septembra podpredseda hnutia vyhlásil, že ak sa jeho strana dostane k moci, Francúzsko zatvorí kohútik pomoci Ukrajine.
Migranti a ekológia
Le Penová v septembri počas predvolebného prejavu obhajovala princíp národnej priority, podľa ktorého by francúzski občania požívali viac práv ako ostatní. Chce ho uplatniť aj pri prístupe k sociálnemu bývaniu. V spojení s tým plánuje zrušiť viaceré environmentálne regulácie a za cieľ si kladie demontáž existujúcich veterných turbín a zníženie DPH na plyn a pohonné hmoty.
Vzrastá aj krajná ľavica
Mélenchon sa podľa zakladateľa inštitútu Cluster17 Jeana-Yvesa Dormagena stal politickým stelesnením protestného hnutia. Na Instagrame má viac ako milión sledujúcich, čo predstavuje 53-percentný nárast od mája. Medzi jeho návrhy patrí zníženie veku na získanie volebného práva na 16 rokov, zrušenie platformy Parcoursup či postupné odchody Francúzska z NATO. Strana sľubuje zvýšenie minimálnej mzdy na 1 700 eur zo súčasných približne 1 480 eur a vyššie dane pre najbohatšie domácnosti.
Kríza prezidentského systému
Vzostup oboch extrémov sa podľa politológa Vincenta Martignyho pripisuje aj kríze francúzskeho prezidentského systému, v ktorom sa rozhodovanie príliš centralizovalo do rúk prezidenta. Macron nevyvodil dôsledky zo svojho dvojnásobného volebného neúspechu v roku 2024 a odmietol vymenovať premiéra z ľavicovej koalície, ktorá skončila na prvom mieste. To spolu s nadmernou personalizáciou moci prehlbuje frustráciu a polarizáciu spoločnosti.
