Fico presadzuje investíciu za stámilióny eur, opätovné využívanie vyčistenej vody zostáva bokom
Na Slovensku sa opäť otvára debata o veľkých investíciách do nových vodných nádrží, akou je napríklad Tichý Potok na východe krajiny. Odhadované náklady na takýto projekt sa pohybujú v stovkách miliónov eur. Premiér Robert Fico svoj zámer argumentuje narastajúcim vodným deficitom, klimatickou zmenou a potrebou zabezpečiť dostatok vody pre región.
Ak sa má hovoriť o vodnej bezpečnosti v 21. storočí, pohľad by nemal končiť pri prvej betónovej zdrži. Riešenie si vyžaduje komplexný prístup – množstvo menších či väčších opatrení, ktoré spolu vytvoria udržateľný a ekologický systém. Jedným z nich je aj opätovné využívanie vyčistených komunálnych odpadových vôd, teda princíp cirkulárneho vodného hospodárstva, ktorý sa v Európe čoraz viac presadzuje ako nástroj na zvládanie nedostatku vody.
Sto miliónov kubíkov bez úžitku
Podľa oficiálnych údajov ministerstva životného prostredia, získaných cez infožiadosť, z čistiarní komunálnych odpadových vôd len na východnom Slovensku ročne do riek odtečie viac ako sto miliónov kubických metrov vyčistenej vody. Bez úžitku. Nariadenie Európskej únie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody pritom od júna 2023 vytvára rámec najmä pre využívanie regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie a stanovuje tiež požiadavky na jej kvalitu, monitoring a riadenie rizík. Slovensko si však dobrovoľne zvolilo túto možnosť neuplatňovať.
Ministerstvo životného prostredia to odôvodňuje najmä vysokými nákladmi na dočisťovanie, monitoring kvality a potrebou vybudovať distribučnú infraštruktúru. Tieto argumenty treba brať vážne, no vysoké náklady na modernizáciu vodárenskej infraštruktúry sa nemôžu používať ako argument pre jej neriešenie, kým štát uvažuje o investíciách v stámiliónoch eur do nových vodných nádrží.
Vodu možno využiť aj v priemysle či v mestách
Zároveň stále platí, že vyčistená odpadová voda sa dá využiť aj priemyselne, technicky či v mestskom prostredí. Obmedzovať preto pohľad iba na použitie v poľnohospodárstve nestačí. Ak vieme vyčistenú vodu bezpečne využiť napríklad v priemysle, pri údržbe miest alebo na zavlažovanie zelene, nemusíme na tieto účely odoberať kvalitnú podzemnú či pitnú vodu. To je kľúčový argument, prečo by Slovensko malo prestať uvažovať o vodnej politike výhradne v rovine „buď priehrada, alebo sucho“.
Pri projekte Tichý Potok sa opäť hovorí o investícii rádovo za stovky miliónov eur. Ak štát považuje vodnú bezpečnosť východného Slovenska za strategickú prioritu, mal by rovnako vážne preveriť aj riešenia, ktoré dokážu vodu opakovane využívať priamo tam, kde vzniká a kde ju reálne už dnes potrebujeme. Nemáme luxus čakať na riešenie, ktoré možno príde niekedy o desaťročie, pričom doteraz nikto nepovedal, z čoho ho štát chce financovať.
V parlamente bude preto presadzovať, aby štát pripravil koncepciu cirkulárneho vodného hospodárstva a podporil pilotné projekty opätovného využívania vyčistenej vody. Vo svojej podstate ide predsa o „tradičné“ riešenie – veď aj staré mamy použili tú istú vodu niekoľkokrát, až kým neskončila niekde na záhone v záhrade.
