Komunálne voľby: víťazstvo kontinuity a pracovitých ľudí mimo politických kmeňov
Na výsledky komunálnych volieb začína padať prach. Prvýkrát v histórii bolo viac ako polovica starostov a primátorov zvolených ako nezávislí, bez politického trička. Prvýkrát v histórii boli zároveň potvrdení všetci ôsmi župani vo svojom úrade, viacerí z nich už tretíkrát za sebou a jeden dokonca štvrtýkrát.
Z týchto výsledkov nemožno prisúdiť víťazstvo koalícii ani opozícii a už vôbec nie konkrétnym stranám. Ide skôr o víťazstvo kontinuity a osobných výsledkov kandidátov bez politického trička. Je to signál, že od samosprávy sa očakávajú skôr výsledky ako príslušnosť k politickému kmeňu.
Fungovanie slovenskej samosprávy je malý zázrak
Kontinuita viac ako 70 percent starostov a primátorov a sto percent županov je vzácna. V spoločnosti, ktorá je rozdelená a nedokáže sa zhodnúť prakticky na ničom, systematicky narastá podpora pracovitých ľudí mimo politických kmeňov. To, že máme iné preferencie na úrovni samosprávy ako na celoštátnej úrovni, je prirodzené.
Každá úroveň verejnej správy má svoj nezastupiteľný účel. V účeloch, kompetenciách, financiách a autonómii nižších úrovní však existuje chaos. Fungovanie slovenskej samosprávy je malý zázrak, ktorý je viac postavený na odhodlaní jednotlivcov ako na správne vytvorených podmienkach.
Poľský príklad: Jerzy Regulski a obnova samosprávy
Poľsko sa v reforme samosprávy inšpirovalo zahraničím. V roku 1981 Jerzy Regulski, bývalý člen varšavského povstania a člen Poľskej akadémie vied, rozbehol výskumný program zameraný na obnovu samosprávy v čase, keď komunistický režim samosprávu neuznával. Keďže doma nevidel podporu, učil sa od úspešnejších krajín a spolupracoval s univerzitami v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Británii. Počas komunizmu pracoval osem rokov bez nádeje, že jeho návrhy budú použité.
V roku 1989 sa situácia zmenila. Pri poľskom „okrúhlom stole“, kde sa na jar dohadovala budúcnosť krajiny, sa ukázalo, že samosprávu treba obnoviť a že jediný hotový a premyslený plán leží práve v Regulského zásuvke. Regulski sa stal splnomocnencom pre reformu, previedol plán do zákona o obecnej samospráve a do zmien ústavy. Prvé slobodné komunálne voľby sa v Poľsku konali 27. mája 1990.
Reformu pripravili v parlamente aj s pomocou zahraničných expertov
Regulského plán potreboval dopracovanie v parlamente. Technickú pomoc poskytla Rada Európy, ktorá do Poľska vyslala tím expertov, a zapojili sa aj odborníci z univerzít, s ktorými Regulski spolupracoval. Štáty, ktoré expertov vyslali, tak financovali prípravu reformy verejnej správy v Poľsku.
Poľsko však nezaspalo na vavrínoch. Tému reformy pravidelne otváralo, a tak vznikli ďalšie dve komisie medzi rokmi 1994 a 1997, ktoré s podporou Európskej komisie, Svetovej banky a bilaterálnych darcov pripravili poľskú samosprávu na vstup do EÚ. Práve tu sa nachádza jadro úspešného čerpania eurofondov, ktoré je viditeľné v podobe infraštrukturálnych projektov.
Ministerstvo regionálneho rozvoja a zrušenie stoviek prekážok
V roku 2005 bolo v Poľsku zriadené ministerstvo regionálneho rozvoja. Jeho úlohou bolo zastupovať samosprávu voči ostatným ministerstvám a napriek tvrdému lobingu malo kompetenciu navrhovať zrušenie duplicitných a nepotrebných materiálov zo všetkých ministerstiev, ktoré nesplnili kritériá samosprávy. Zrušených bolo viac ako 230 stratégií, plánov a programov, ktoré bránili rozvoju.
Takto vznikol základ moderného Poľska, ktorý uvoľnil veľké zásoby ľudského potenciálu a ktorý sa rozvíjal bez ohľadu na výmenu strán vo vláde. Viac ako 40 percent eurofondov bolo preinvestovaných cez samosprávu, ktorá preukázateľne budovala vodovody, kanalizácie, cesty a školy o 20 až 40 percent lacnejšie ako centrálna správa.
Poľsko je úspešné preto, že v reforme samosprávy urobilo takmer všetko takmer opačne ako Slovensko.
