Pomáha nám poznávanie Orientu?
Žijeme v dekáde globálnej nestability. Po pandémii COVID-19 a konfliktoch na Ukrajine, v Etiópii, Sudáne, Mjanmarsku, Iráne či Jemene sa svet javí ako miesto plné zrážok. Čoraz väčšou súčasťou života sa stáva polarizácia spoločnosti. V uplynulých rokoch celkové výdavky na vedu stagnujú a podiel výskumu vo verejnom sektore na HDP medziročne klesol.
Otázkou je, či má v čase kríz zmysel financovať odvetvia, ktoré neprodukujú okamžitý zisk. Potrebujeme vedný odbor, akým je orientalistika?
Čo je orientalistika a čo je „Orient“?
Orientalistika je humanitná aj spoločenská veda. Orientalisti skúmajú jazyky, kultúry, históriu a problémy spoločností tradične označovaných ako orientálne. Pojem „Orient“ vyvoláva v akademickom prostredí diskusie pre svoje negatívne súvislosti aj neurčité hranice. Je jednak sociálnym konštruktom, jednak objektívnou realitou. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka označuje krajiny na východe. Zároveň je to predstava, konkrétny a hmlistý obraz, ktorý sa zjaví pri zmienke tohto pojmu. „Orient“ neexistuje nezávisle od ľudí, funguje skôr ako zmes predstáv a stereotypov. Práve to orientalistika skúma.
Dejiny „Orientu“
Termín pochádza z latinského oriens – „vychádzajúci“, odvodeného od slovesa oriri. Spočiatku označoval prevažne geografické delenie. Príkladom je rozdelenie ríše na pars occidentalis a pars orientalis cisárom Diokleciánom. Do orientálnej časti vtedy patrili aj územia dnešného Grécka či Bulharska.
V stredoveku spočíval záujem o „Orient“ v prekladoch filozofických a medicínskych spisov z arabčiny a gréčtiny, neskôr pribudli cestopisy ako Milión Marca Pola. V ranom novoveku sa poznávanie „Orientu“ inštitucionalizovalo, na získavaní poznatkov sa podieľali napríklad jezuiti. V 18. storočí „Orient“ čoraz viac označoval aj pomyselný kultúrny svet. Osvietenstvo zároveň upevnilo orientálne stereotypy, napríklad Perzské listy Montesquieua prispeli k zjednodušenému obrazu o „Oriente“.
V 19. storočí sa na stereotypy naviazali nacionalizmus, imperializmus, kolonializmus a rasizmus. Po druhej svetovej vojne nastala dekolonizácia aj vo vede. Výrazný posun priniesol v roku 1978 Edward Said knihou Orientalizmus, v ktorej kritizoval západné koncepcie „Orientu“ ako koloniálne a politicky motivované.
„My“ a „oni“
Svet je plný privlastňovacích zámen ako „náš“ či „naše“. Ide o prirodzený systém kategorizácie medzi blízkym a cudzím. Americký filozof Brian Fay prináša myšlienkový experiment: keby sme sa zobudili v pralese s amnéziou a bez stretnutia iných ľudí, pravdepodobne by sme nevedeli určiť svoje pohlavie ani etnikum. Vieme sa definovať ako Slováci primárne preto, lebo existujú ľudia, ktorí deklarujú príslušnosť k inej národnosti či etniku.
Čo z toho máme?
Vďaka technologickému pokroku sa stretávame s väčšou globalizáciou nielen v ekonomickej, ale aj kultúrnej sfére. Bežné je vyjsť si na vodnú fajku, vypiť tureckú kávu, počúvať K-pop či sledovať japonské anime. Na Slovensku sa presadzujú ázijské spoločnosti, príkladom je prevzatie košických železiarní japonským konglomerátom Nippon Steel.
Orientalistika môže pomôcť. Orientalisti sprostredkúvajú výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti, vďaka čomu máme možnosť stretnúť sa s tým „cudzím“ priamo. Predstavujú odlišné systémy významov, kultúrne rozdiely aj podobnosti. Polarizáciu v spoločnosti zmierňuje tým, že racionálne vysvetľuje a prehlbuje poznanie o tých „druhých“. V ekonomickej rovine sa expertíza orientalistov môže zhmotňovať v poradenstve pri budovaní vzťahov medzi obchodnými partnermi z rôznych kultúr. V otázke globálnych konfliktov je pochopenie danej kultúry, myslenia, histórie či politiky rozhodujúce pre správne uchopenie situácie. Slovenské pomery si nevyžadujú tisíce špecialistov, postačia desiatky, no musia byť kvalitní.
Orientalistika a kritické myslenie
Orientalistika nás učí kriticky myslieť a kriticky pristupovať k predkladaným informáciám. Znamená to nielen zamýšľať sa, ale aj hľadať odpovede v mnohých a hodnoverných zdrojoch. Systematické vedecké postupy nastavujú mantinely, ktoré bránia unáhleným záverom. Vďaka tomu je orientalistika spolu s ostatnými vednými disciplínami liekom proti pseudovede.
Záver
Existuje ešte jeden dôležitý argument, prečo potrebujeme orientalistiku: jednoducho preto, že sme ľudia. Tým, že sa o iné kultúry zaujímame, rúcame pomyselné steny medzi „naším“ a „cudzím“. Pri poznávaní sa vytrácajú inštinktívne tendencie cítiť nepriateľstvo, mizne ignorancia a strach. To vedie k obyčajnému medziľudskému rešpektu, ktorý je znakom skutočnej vyspelosti.
