Atentát na Heydricha: Nevyhnutná obeta za slobodu
Približne 5 000 popravených a zavraždených, dve dediny zrovnané so zemou. To bola nacistická odplata za atentát na Reinharda Heydricha, jedného z hlavných architektov holokaustu. Historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi, v rozhovore pre podcast Bez obalu s Braňom Dobšinským vysvetľuje, prečo bola likvidácia nacistického kata nevyhnutná a aký odkaz zanechala pre dnešok.
Otázka, či atentát stál za následný krvavý teror a vyhladenie Lidíc či Ležákov, zostáva jednou z najťažších morálnych dilem moderných dejín. Podľa Poscha však odpoveď nie je nejednoznačná. Reinhard Heydrich bol pravou rukou Heinricha Himmlera, šéfom RSHA a hlavným architektom holokaustu z konferencie vo Wannsee. Mal plán na povojnové vyvraždenie, germanizáciu, sterilizáciu a zotročenie českého národa.
„Atentát na Heydricha za to jednoznačne stál. Bez atentátu by sa zrejme celé Česko premenilo na jedny veľké Ležáky a Lidice,“ uviedol historik.
Falošná premisa o vine odboja
Posch odmieta tvrdenie, že bez atentátu by nebolo útokov na domáci odboj. Označuje ho za falošnú premisu a presúvanie zodpovednosti z nacistických páchateľov na československý odboj. Masové zatýkanie prebiehalo už od roku 1939. Heydrich presadzoval takzvanú politiku cukru a biča – snažil sa nakúpiť si robotníkov a odboj nemilosrdne potláčal. Vyhladenie Lidíc a Ležákov je brutálny zločin, pri ktorom nacisti zrovnali dedinu so zemou, prekopali koryto potoka, vykopali cintorín a deti zavraždili vo vyhladzovacom tábore Chełmno.
Lidice nemali na Anthropoid žiadne prepojenie – Gestapo tápalo a potrebovalo demonštrovať odstrašujúci čin. Zastrašovanie však vyvolalo vo svete opačný efekt – v USA pomenovávali dievčatá menom Lidice a v Británii vzniklo hnutie Lidice shall live.
Náhoda a odvaha parašutistov
Samotný atentát z 27. mája 1942 ukazuje, že v dejinách hrá obrovskú úlohu náhoda. Heydricha nezabil samopal Sten ani samotný výbuch, ale infekcia zo znečisteného čalúnenia sedadla a fakt, že vtedy nebol dostupný penicilín. Keď sa Gabčíkovi zasekol samopal, Kubiš hodil upravenú nálož. Posch tiež vyvracia mediálne špekulácie o treťom mužovi na mieste atentátu – išlo o vymyslený mýtus. Na mieste boli len Jozef Gabčík a Ján Kubiš.
Jozef Gabčík bol podľa historika búrlivák a vojak z povolania, ktorý neprijal rozbitie Československa. Na špeciálnu operáciu nebol typom poslušného vojaka, ale samostatným a kreatívnym človekom schopným pohotovo reagovať. Parašutisti počítali s tým, že sa z akcie nevrátia. Zachovali sa záznamy, v ktorých dávajú jasne najavo, že v prípade potreby obetujú svoje životy, aby bol Heydrich zlikvidovaný.
Dôsledky pre povojnové usporiadanie
Odstránenie Heydricha a následný teror definitívne vychýlili pomyselné váhy. Veľká Británia aj Francúzsko v lete 1942 oficiálne odvolali svoje podpisy pod Mníchovskou dohodou a garantovali obnovu Československa v predmníchovských hraniciach. Prečo Kubišovu rodinu v Protektoráte nacisti vyvraždili, kým Gabčíkovej rodine sa na Slovensku pod vedením Tisa podarilo prežiť? Rozdiel bol v politike Nemecka voči jednotlivým územiam. Na Slovensku Tisov ľudácky režim horlivo kolaboroval a Nemecko nemalo dôvod zasahovať silou proti vlastnému satelitu.
Odkaz Jozefa Gabčíka a celého protinacistického odboja je podľa Poscha jasný: „Za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.“
