Regionálne voľby ukázali fiasko Republiky aj hanbu Smeru
Bratislava – Regionálne voľby neboli podľa filozofa a publicistu Borisa Zalu nevinnou záležitosťou. Vo svojom komentári upozornil, že typ národnej propagandy, ktorý sa nám usiluje vnucovať „sociálna, kresťanská a národná“ koalícia, sa nepresadil.
Podľa Zalu nie je podstatné, koľko hlasov získal Milan Mazurek, ale to, že prehral. V zrkadle úspechu, ktorý pred 13 rokmi dosiahol Marian Kotleba, je Mazurek napriek rastúcej popularite Republiky fiaskom. Víťazstvo Milana Majerského zas podľa neho nie je znakom rastu konzervatívcov, ale tým, že si ho voliči vybrali ako protiváhu barbarizmu.
V Banskej Bystrici je podľa Zalu fiasko „temnárov“ ešte viditeľnejšie. Ako alarmujúce vníma to, že Smer a na niektorých miestach aj Hlas prijali Republiku za koaličného partnera namiesto toho, aby vytvorili pevnú hrádzu. Tento biľag budú podľa neho „smeráci“ aj „hlasáci“ nosiť viditeľne. Zásluhou Ondreja Luntera je, že túto hrádzu postavil pevne a napokon úspešne.
Osobitnou kapitolou bol podľa Zalu bratislavský duel Vallo – Ráž. Bolo jasné, že ak do súťaže nastúpi Jozef Ráž ml., Matúš Vallo bude okamžite nielen kandidátom na primátora, ale aj hrádzou proti nástupu Smeru v hlavnom meste. Vallo to podľa neho pochopil a viedol systematicky kampaň ako „protificovský“ kandidát. Ráž sa chcel tomuto deleniu vyhnúť a prezentoval sa ako nestraník, jeho „nestraníckej“ pozícii však podľa Zalu neuveril nikto. Pripomenul, že samotný Robert Fico prezentoval jeho prípadné víťazstvo ako víťazstvo Smeru. Vallo napokon vyhral – v očiach časti Bratislavčanov ako okrášľovač mesta a u ďalšej časti ako hrádza proti ficovskému úpadku.
Podobne podľa Zalu prehovorila väčšina väčších slovenských miest: chceme byť dynamické moderné mestá, ktoré poskytujú obyvateľom potrebné služby na úrovni blížiacej sa vyspelým európskym mestám. Ani jedno neprejavilo vôľu podobať sa niektorému ruskému mestu. Mestá podľa neho jasne prehovorili: „My sme európske mestá!“
Zala si pamätá, že v rokoch 2006 až 2012 bola pre obrovské množstvo starostov, primátorov a županov česť kandidovať za Smer-SD. Po sérii škandálov, ktoré vyvrcholili Kaliňákovou kauzou „Baštrňák“ a pridruženými korupčnými škandálmi, sa Smer začal stávať pre komunálnych aj regionálnych politikov záťažou. Ak chceli pokračovať, rýchlo sa transformovali na nezávislých alebo sa od Smeru úplne odtrhli. V roku 2009 získal Smer všetkých županov okrem Bratislavského kraja, v roku 2017 už len dva kraje. Bol to podľa neho jasný výraz úpadku.
Pád sa podľa Zalu nezastavil. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej nabral na rýchlosti. Po kauze „Trošková“ bol aj post premiéra neudržateľný, a tak Fica vystriedal Peter Pellegrini. Úpadok sa mu už nepodarilo zastaviť, a tak sa odtrhol a založil vlastnú stranu Hlas. Vo voľbách nezískal bohvieaké percentá, ale rozhodoval, kam si to Slovensko namieri. Mal v rukách možnosť poslať Smer „na smetisko dejín“, urobil však pravý opak – Hlas zachránil umierajúceho, ktorému ešte aký-taký kyslík dodal Igor Matovič, ale neozdravil ho, naopak, sám ochorel.
Dokonalou ukážkou úpadku Smeru je podľa Zalu osud jeho novej tváre Tibora Gašpara. Muža, ktorého dal Fico na kandidátku ako manifestáciu toho, že za svojimi ľuďmi stojí bez ohľadu na to, že na nich dopadá meč spravodlivosti. Tento bývalý policajný boss čeliaci obvineniu z organizovaného zločinu sa javil ako korunný princ Smeru. V miestnych voľbách však nezískal ani obyčajný mandát do miestneho zastupiteľstva. Darmo podľa Zalu predseda Smeru vnucuje myšlienku, že to s parlamentnými voľbami nemá nič spoločné.
Najviac Zalu teší, že sa Slovač krok za krokom vymaňuje z ficovskej historickej demagógie proruského mieru, ale aj z mazurekovsko-uhríkovskej protieurópskej uškriekanosti a že stále viac chápe, že to nie je národný záujem, ale cesta k úpadku a barbarizmu. „Sme totiž Európania, a nie Euroaziati, hoci by nás medzi nich títo pseudonárodovci chceli zaradiť,“ uzavrel.
