Spoliehať sa na Putinovu dobrosrdečnosť je hazard s existenciou Slovenska
V spore Viliama Karasa s Františkom Mikloškom nejde len o jednu pôžičku. Otázka neznie, koľko máme zaplatiť Ukrajine, ale koľko by Slovensko zaplatilo za svet, v ktorom sa Ukrajina neubráni.
V reakciách na ruskú revizionistickú a imperialistickú vojnu proti Ukrajine sa čoraz jasnejšie črtajú tri postoje. Podľa prvého sme pevne v EÚ a NATO, Rusko je agresor, hranice sa nesmú meniť silou, ale Slovensko nemusí niesť každý ďalší účet za pomoc Ukrajine. Do tejto polohy sa dostal podpredseda KDH Viliam Karas, keď označil za korektné, že sa Slovensko nezapojí do ďalšej pôžičky.
Druhý postoj vychádza z rovnakej geopolitickej premisy, ale robí z nej iný záver: ak je nezávislá a obranyschopná Ukrajina na našej východnej hranici súčasťou bezpečnosti Slovenska, nemožno oddeliť tento cieľ od primeraného podielu na nákladoch. Takto argumentuje František Mikloško a po jeho spore s Karasom aj oficiálne KDH, keď vyhlásilo, že jednotný európsky postup pri pomoci Ukrajine je v národnom a bezpečnostnom záujme Slovenska.
Robert Fico však vytvára tretí tábor. Podľa neho vojna na Ukrajine nie je naša vojna, dodávky munície ju predlžujú a sankcie proti Rusku sú neúčinné. V tejto logike sa odpor Ukrajincov proti Putinovmu zámeru zničiť ich štátnosť mení na prekážku mieru, ktorý sa má dosiahnuť oslabovaním schopnosti Ukrajiny brániť sa. Minister obrany Robert Kaliňák vidí garancie slovenskej bezpečnosti v priateľských vzťahoch s Ruskom.
K tomu pribudli Ficove pochybnosti o význame článku 5 NATO, úvahy o vojenskej neutralite a obdiv k Trumpovi a Putinovi. Súhlasí aj s tým, aby o podmienkach ukončenia vojny rozhodli veľmoci bez účasti Ukrajiny. Hnutie Republika sa k tejto predstave pridáva; Milan Uhrík hovorí, že s pomocou Ukrajine treba skončiť. Smer pokladá spoluprácu s Republikou po voľbách za hotovú vec a ani Hlas ju nevylúčil.
Prieskum agentúry Focus nameral, že 60 percent respondentov považuje Zelenského skôr za politika, ktorý vojnu predlžuje. GLOBSEC zistil, že 63 percent Slovákov si myslí, že pomoc Ukrajine vojnu zbytočne predlžuje. Jarný Eurobarometer však nameral 72-percentnú podporu finančnej a humanitárnej pomoci Ukrajine a 58-percentnú podporu sankcií proti Rusku.
Mikloško vyčítal Karasovi, že jeho postoj je videním Smeru, SNS a Republiky. Karas približovanie k Smeru odmietol s tým, že ako minister hlasoval za vojenskú pomoc Ukrajine a trvá na nedotknuteľnosti hraníc.
Ruské ambície sa nekončia Ukrajinou. Ešte v decembri 2021 Kremeľ oficiálne požadoval faktický návrat bezpečnostných pomerov v strednej a východnej Európe pred rozšírením NATO. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová 30. septembra vyhlásila európske zbrojovky vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu za potenciálne vojenské ciele Ruska.
V čase, keď Washington zmierňuje tlak na Moskvu, stojí pred Slovenskom zásadná otázka: je práve teraz vhodný okamih na oslabovanie väzieb s EÚ a NATO a experimentovanie s neutralitou? Spoliehať sa na dobrosrdečnosť vojnového zločinca je hazard s existenciou samostatnej suverénnej slovenskej štátnosti.
Mikloško má pravdu, že obrana Ukrajiny je aj obranou Slovenska a Európskej únie a že musíme niesť primeraný diel nákladov a nesprávať sa ako čierny pasažier.
