Chceme automechanika s praxou, no do vlády pustíme amatérov. Prečo nám stačí tak málo?
Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30-metrové stožiare, vlajky na štátnych budovách a moralizovanie z politických kazateľníc. Naozaj nám ako národu stačí tak zúfalo málo? Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, zároveň však stále plní funkciu morálneho divadla. V podcaste Bez obalu o tom hovorí sociológ Dominik Želinský.
Podľa neho kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov. Ľudia volia Roberta Fica, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika.
Želinský upozorňuje, že za povrchovou debilnosťou politiky je hlbší rozklad kolektívnych štruktúr a extrémna individualizácia politickej scény. Od systému veľkých strán sa prechádza k fragmentácii a rozpadu štruktúr na jednotlivcov. Namiesto ideológie tak strany drží pohromade charizmatický líder.
V rozhovore sa venuje aj tomu, prečo sa slovenská politika mení na systém partikulárnych identít bez ideologického tmelu, čo vypovedá organizovanie boxerských zápasov v Slovenskej národnej galérii o stave spoločnosti či z akého dôvodu voliči tolerujú nekompetentnosť a pri voľbách uprednostňujú známe riziko pred neistotou.
Hovorí tiež o tom, prečo sa bez národného rozmeru nedá robiť efektívna a emancipačná politika, v čom spočíva hlavný problém opozície, keď nahrádza deficit reálnej moci elitárskou moralizáciou, ako Igor Matovič efektívne manipuluje verejnou pozornosťou a prečo svoju personu zámerne stavia proti znakom kultivovanosti.
