Režisérka dokumentu o STVR: Mrzí ma, akým spôsobom vyhodili ľudí, ktorí bojovali za novinárske princípy
Režisérka Sára Prokopová zachytila v dokumente Preladenie do života dramatické zmeny vo verejnoprávnom médiu očami samotných zamestnancov. Vytvorila časozberný dokument, ktorý zvnútra a v reálnom čase zachytáva boj zamestnancov o nezávislosť verejnoprávneho média.
Snímku uviedli 20. októbra na festivale Jeden svet, zatiaľ ju diváci môžu vidieť len v bratislavskom kine Lumière. O týždeň neskôr ju uvedú na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava.
Film vznikol na vysokej škole
Dokument vznikal na vysokej škole. V neskoršom štádiu ho prebrala producentka Tereza Tokárová, s ktorou sa režisérka zhodla, že ho chcú odpremiérovať na Slovensku ideálne pred parlamentnými voľbami na niektorom zo slovenských festivalov.
Režisérka uviedla, že prierez kinematografiou si pred nakrúcaním nerobila a za odborníčku na médiá sa nepovažuje. Zaujímala ju ľudská zvedavosť, kam až situácia vyústi a s akou vytrvalosťou bojuje štrajkový výbor. Pôvodný námet opustila a začala pozorovať situáciu v televízii a rozhlase bez toho, aby na začiatku vedela, kto budú ústredné postavy filmu.
Vo filme chýba takzvaný čierny deň a otvorený list, ktorý podpísalo približne 1 200 zamestnancov, pretože vtedy ešte nenakrúcala.
Tri hlavné postavy a kolektívny hrdina
V záverečnej podobe je fokus upriamený najmä na tri hlavné postavy, no zároveň je prítomný celý štrajkový výbor v úlohe kolektívneho hrdinu. Režisérka sa zoznámila so Soňou Weissovou, ktorá ju prepojila so štrajkovým výborom.
Chcela ukázať pestrosť prostredia, že sa to netýka len spravodajstva. Záležalo aj ľuďom z detského rádia, ako je Rozália Vlasková z Rádia Junior. Z tváre Vlada Amricha bolo podľa režisérky okamžite jasné, ako veľmi mu záleží na nezávislosti a novinárskych princípoch spravodajstva. Ďalšou postavou bol Ivan Brada, pri ktorom cítila zraniteľnosť cez jeho rodinu a deti.
V inštitúcii zostali Ivan Brada a Marta Jančkárová. Režisérka uviedla, že ju mrzí, akým spôsobom týchto ľudí vyhodili. Podľa nej by mal človek pri odchode dostať logické zdôvodnenie, prečo už nezapadá do vízie vedenia, a bolo by slušné poďakovať im za dlhoročnú prácu.
Politika sa rýchlo dostala do štruktúr
Režisérka si ako laik uvedomila, ako rýchlo sa politika dokáže dostať do inštitucionálnych štruktúr. Zmenil sa zákon, ktorý otvoril dvere politickým nominantom do riadiaceho orgánu. Lukáš Machala sa síce nestal generálnym riaditeľom, ale stal sa členom Rady STVR, ktorá má podľa režisérky obrovskú zodpovednosť a kompetencie v riadení inštitúcie.
Režisérka uviedla, že film je k druhej strane ešte veľmi zhovievavý a neukazuje všetky prešľapy, ktoré sa od tej doby stali a kontinuálne sa dejú. Film zachytáva iba začiatok niečoho, čo pokračuje.
Vedenie inštitúcie a povolenie na nakrúcanie
Tvoriť začala ešte za pôvodného vedenia RTVS, mala od neho potvrdenie o nakrúcaní v priestoroch televízie aj rozhlasu. Keďže STVR je právny nástupca, považovala povolenie za platné, kým by jej to niekto nezakázal. Jej prítomnosť na stretnutiach štrajkového výboru s vedením bola vždy vopred ohlásená.
Dočasne poverenému riaditeľovi Igorovi Slaninovi pred voľbou riaditeľa ponúkla priestor na rozhovor, no z funkcie odišiel zo dňa na deň. Martine Flašíkovej po voľbe písala na generálne riaditeľstvo s ponukou pozorovateľského nakrúcania, no nikto na mail neodpovedal.
Distribúcia a Česká televízia
Na festivale v Sarajeve film vyhral distribučnú cenu DAFilms v rámci Talents from the East, čo mu garantuje trojročnú distribúciu na streamovacej platforme DAFilms. Režisérka rieši aj kinodistribúciu a prípadné odvysielanie v Českej televízii, ktorá film pred dvoma dňami schválila na rade. Pôvodne uvažovala, že film zavesí voľne na YouTube, aby bol verejnosti čo najprístupnejší. Nad komerčnými televíziami zatiaľ nerozmýšľali.
Režisérka v sebe etapu mapovania situácie v STVR ukončila, pretože by sa dala nakrúcať donekonečna. Zodpovednosť za ďalšie mapovanie by podľa nej mal prebrať niekto iný.
