Srbský prezident našiel záľubu v Robertovi Ficovi. Študenti sa búria voči tomu, kam smeruje krajinu
Srbsko čakajú kľúčové voľby, v ktorých môže Aleksandar Vučič prísť o moc. Pred hlasovaním ho podporil aj Robert Fico. Srbský analytik Ivan Đurić vysvetľuje, prečo slovenský premiér pomáha Vučičovi posilňovať legitimitu a čo hrozí, ak niektorá zo strán neuzná výsledky volieb.
Bývalý prezident Vučič dnes kandiduje na post premiéra, no čaká ho tesný súboj so študentským hnutím, ktoré sa z masových protestov premenilo na silného politického vyzývateľa. Vučič po demonštráciách vyhlásil predčasné voľby a rezignoval z postu prezidenta. V Srbsku pritom panuje poloprezidentský systém – hlava štátu tam má oveľa väčšie právomoci ako prezident na Slovensku.
Podľa analytika srbskej organizácie CRTA Ivana Đurića môže Ficova návšteva pomôcť Vučičovi posilniť legitimitu v čase, keď čelí kritike zo zahraničia. „Ficova návšteva môže mať väčší význam pre samotného Vučiča než pre jeho voličov,“ uviedol Đurić.
Predvolebná kampaň sa podľa neho odohráva vo veľmi nerovných podmienkach. Vládna koalícia má bezprecedentnú prevahu v médiách, pričom Vučič dostáva približne 50 percent vysielacieho času. Študentské hnutie má v televíziách veľmi obmedzený priestor a spolieha sa na sociálne siete a osobný kontakt s voličmi.
Đurić upozorňuje aj na rozsiahle zneužívanie štátnych zdrojov a tlak na voličov či zamestnancov verejných podnikov. Srbsko podľa neho už roky možno označiť za určitú formu volebnej autokracie – voľby sa síce konajú, ale opozícia ich za existujúcich podmienok nedokáže vyhrať.
Študentské hnutie nemá výrazného lídra. Pri výbere kandidátov si stanovilo tri podmienky: nesmú to byť študenti, nesmú byť prepojení s vládnucou stranou a v minulosti nesmú zastávať verejnú funkciu. Vybralo približne 250 ľudí, o ktorých je z profesionálneho hľadiska známe pomerne veľa, no z politického takmer nič. Ich volebný program sa nevenuje rozdeľujúcim spoločenským otázkam ani zahraničnej politike.
Prieskumy naznačujú tesný súboj. Srbský volebný systém je priaznivý pre národnostné menšiny, do parlamentu sa preto určite dostane približne desať až jedenásť poslancov zastupujúcich maďarskú, bosniacku či albánsku menšinu. Na hranici zvoliteľnosti sa pohybuje Socialistická strana Srbska aj niektoré tradičné opozičné strany.
Volební pozorovatelia sa obávajú manipulácií a spochybňovania výsledkov. Konečné výsledky nemožno oficiálne vyhlásiť, kým nie sú definitívne potvrdené výsledky zo všetkých volebných miestností. Ak sa na niektorom mieste objavia nezrovnalosti, možno podať sťažnosť a hlasovanie opakovať, čo môže celý proces výrazne predĺžiť. Podobne sa to stalo v roku 2022, keď sa zostavenie vlády oddialilo o štyri mesiace.
Organizácia CRTA bude vykonávať paralelné sčítanie hlasov. V teréne bude mať 2 200 pozorovateľov, ktorí pokryjú 500 volebných miestností vybraných na základe náhodnej a reprezentatívnej vzorky. Ak sa oficiálne výsledky od ich zistení odlišujú viac, než pripúšťa štatistická odchýlka, bude to dôvod domnievať sa, že výsledok nemusí odrážať skutočnú vôľu voličov.
Đurić upozorňuje, že jedinú zahraničnú podporu, ktorú Vučič počas týchto volieb získal, mu poskytli Vladimir Putin, Robert Fico a Donald Trump. Vučič sa politicky výrazne otáča iným smerom a kampaň stavia na zastrašovaní obyvateľstva tvrdeniami, že Západ pripravuje v Srbsku farebnú revolúciu.
Ficovu návštevu v Novom Sade vníma analytik predovšetkým ako snahu dodať Vučičovi legitimitu, keďže zo zahraničia čelí značnej kritike. Vučičových voličov však podľa neho nezaujíma, či má podporu Európskej únie – dôležité je, že ho vnímajú ako silného lídra.
Prístup Európskej únie k srbskej vláde sa podľa Đurića začína meniť, hoci pomaly. Každá ďalšia hodnotiaca správa Európskej komisie o Srbsku je kritickejšia než predchádzajúca, v minuloročnej sa prvýkrát objavilo konštatovanie o zhoršovaní situácie v oblasti slobody prejavu.
Najväčším problémom je pre Srbov už dva roky korupcia, nasledujú otázky životnej úrovne a ekonomické problémy. Đurić však za ešte vážnejší problém považuje to, že informačný priestor v Srbsku je prakticky úplne kontrolovaný. Ľudia preto nemôžu prijímať rozhodnutia na základe faktov a pravdivých informácií.
Vučič podľa neho dokáže úplne kontrolovať spôsob, akým médiá o jeho krokoch informujú. Kým jeho návšteva malej dediny sa dostane do živého vysielania desiatok televízií, o ceste do Kyjeva médiá informovali veľmi nenápadne. Len tento rok mal Vučič viac než 500 živých televíznych vystúpení.
Srbsko je v otázke dezinformácií špecifickým prípadom. Nečelí až tak veľkému množstvu dezinformácií prichádzajúcich priamo z Ruska, má však množstvo domácich dezinformácií o Rusku. Samotné Srbsko sa zároveň využíva ako základňa na zasahovanie do volieb v iných krajinách.
