Šváby v školách, drahé bývanie a horiace ulice. Prečo sa mladí Európania búria?
Masové protesty mladých sa z Francúzska rozšírili aj do ďalších európskych krajín. Nespokojnosť so školstvom, drahým bývaním a životnými podmienkami prerástla do násilných nepokojov. Politicky ich využíva aj krajná pravica či Rusko, ktoré hovorí o úpadku Európy.
Hlavné protesty sa začali ešte v septembri vo Francúzsku, keď tisíce stredoškolákov začali protestovať proti zlým podmienkam na školách. Upozorňovali napríklad na zastaralé budovy plné švábov či nedostatok učiteľov. Protesty postupne prerástli do masových nepokojov a stretov s políciou. Nespokojnosť sa rozšírila aj na vládu, vysoké ceny a nedostupné bývanie.
Francúzske ulice horia, polícia používa vodné delá a v niektorých mestách úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov zachvátil požiar historickú radnicu v meste Limoges, ktorej sa zrútila časť strechy. K protestujúcim sa pridal líder hnutia Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon.
Protesty sa rozšírili aj do Albánska, Talianska či Portugalska, kde mladí ľudia žiadajú dostupné bývanie, vyššie mzdy a lepšie životné podmienky. V talianskom Miláne došlo k násilným stretom s políciou, rabovaniu obchodov a podpaľovaniu majetku.
V Španielsku už niekoľko týždňov prebiehajú protesty proti nedostupnému bývaniu. Premiérovi Pedrovi Sánchezovi sa nepodarilo presadiť v parlamente dve dôležité opatrenia, ktoré mali riešiť bytovú krízu. Napokon vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra.
Pozornosť sa upriamila najmä na Albánsko, kde už v lete dochádzalo k masovým protestom a výzvam na demisiu premiéra Ediho Ramu. Začalo sa to plánom vybudovať luxusný komplex spojený s Jaredom Kushnerom a Ivankou Trump. Kritici upozorňujú, že výstavba by mohla narušiť miestnu biodiverzitu. V októbri prišla nová vlna protestov, ktorá pripomína dianie vo Francúzsku. Polícia proti protestujúcim zasahovala vodnými delami a slzotvorným plynom. Niektorí demonštranti zaútočili na ministerstvo školstva v Tirane, do ktorého sa skupine podarilo vniknúť a založiť požiar.
Albánsky premiér Edi Rama odstúpiť odmieta. Tvrdí, že jeho zodpovednosťou je riešiť oprávnené požiadavky protestujúcich a pokračovať v približovaní Albánska k Európskej únii.
Počas víkendových nepokojov vo Francúzsku polícia zadržala viac ako 2 400 ľudí a zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov. Zranení boli aj protestujúci. Sedemnásťročný mladík prišiel o ruku po zásahu policajným granátom. Nepokoje sprevádzalo rozsiahle rabovanie obchodov vrátane luxusných predajní v Paríži či Marseille.
Posledné týždne zažili masové protesty aj ulice španielskeho Madridu pre nedostupné bývanie. Všetko sa začalo vysťahovaním 87-ročnej ženy Maricarmen Abascalovej, ktorá v madridskom byte žila viac ako 70 rokov. Jej prípad vyvolal vlnu solidarity a protestov. Abascalová 7. októbra zomrela v nemocnici.
Podobná situácia s bývaním je aj v Portugalsku, kde vyšli do ulíc Lisabonu desaťtisíce ľudí. Ceny nehnuteľností sa za posledné desaťročie viac ako zdvojnásobili. V druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástli o 16,5 percenta. Portugalská polícia rozpustila protestné stanové tábory v Lisabone a Porte a zadržala 55 aktivistov.
Masové protesty v Európe využívajú aj politici krajnej pravice či Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Európa čelí veľkej kríze. Putinov osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev hovoril o úpadku Európy. Americký prezident Donald Trump spájal nepokoje vo Francúzsku s prisťahovalcami. Líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová obvinila prezidenta Emmanuela Macrona zo straty autority a krajnú ľavicu z podnecovania násilia.
