Ekonomický kolaps Podnesterska
Proruská separatistická enkláva Podnestersko, ktorá sa desaťročia spoliehala výhradne na finančnú a energetickú podporu z Moskvy, čelí najťažšej kríze od skončenia ozbrojeného konfliktu v roku 1992. HDP regiónu klesol v rokoch 2023 až 2025 o 20 percent a plánované štátne výdavky prevyšujú reálne príjmy o 40 percent. Regionálna pokladnica je tak prázdna, že samozvaný parastát fakticky vyhlásil rozpočtový bankrot.
Hĺbku finančného dna ilustruje zlyhanie zdravotníctva. V roku 2025 nevynaložili podnesterské úrady zo svojho rozpočtu ani jeden rubeľ na liečbu pacientov nakazených vírusom HIV, hoci sa na tento účel pôvodne počítalo so sumou 860-tisíc eur. V regióne pritom s týmto vírusom žije približne jedno percento obyvateľstva. Kolapsu zabránili výhradne medzinárodné organizácie, ktoré prostredníctvom moldavských orgánov poukázali vyše 611-tisíc eur na nákup liekov.
Ideologická rozpoltenosť a súkromné impérium
Podnesterský režim je charakteristický aj ideologickou rozpoltenosťou. V štátnej televízii najprv odvysielajú oslavný materiál k výročiu autonómnej sovietskej republiky, a hneď nato príbeh o kolchozníkovi Fiodorovi Lėbasovi, ktorého v roku 1938 popravili Stalinove orgány.
V reálnom fungovaní však Podnestersko nepripomína sovietsky skanzen, ale skôr súkromný podnik dvoch mužov. Kľúčové zložky miestneho hospodárstva ovláda koncern Sheriff, ktorý v roku 1993 založili Viktor Gušan a Ilia Kazmaly. Sheriff spravuje dominantnú sieť supermarketov, čerpacie stanice, telekomunikačných operátorov, stávkové kancelárie aj hlavné médiá. Súčasťou impéria je aj futbalový klub Sheriff Tiraspol, ktorý v septembri 2021 v Lige majstrov zdolal Real Madrid 2:1.
Plastové žetóny namiesto mincí
Ďalšou raritou územia je finančný systém. Podnestersko si razí vlastný rubeľ, no drobné mince sa nevyrábajú z kovu, ale z farebného plastu a pripomínajú žetóny do metra. Mince majú rôzne tvary a farby podľa nominálnej hodnoty a sú na nich postavy z obdobia Ruského impéria – Aleksandr Suvorov, Michail Lermontov, Grigorij Potiomkin či Katarína Veľká.
Táto mena je podľa analytikov úplne bezcenná, nevymeníte ju ani v Moldavsku a neuznáva ju ani Ruská centrálna banka. Na pošte v Tyraspole však plastové žetóny predávajú turistom ako spomienkovú atrakciu, výhradne za eurá.
Výrečná je aj realita okolo obyvateľstva. Zo zhruba 365-tisíc registrovaných ľudí vlastní vyše 356-tisíc moldavské občianstvo a viac ako 337-tisíc má oficiálny moldavský pas. Bez moldavských dokladov sa totiž z Podnesterska nedá nikam vycestovať, keďže tamojšie preukazy žiadny iný štát neuznáva.
Zhrdzavená bašta
Kým ruskí radikálni nacionalisti vnímali Podnestersko ako dýku namierenú do chrbta nepriateľov Ruského impéria, realita odhaľuje rozpad a korupciu. Väčšina výzbroje proruskej posádky podľahla korózii a technika je odstrihnutá od náhradných dielov.
Ruský takzvaný mierový kontingent, ktorý má oficiálne čítať 1 200 až 1 500 mužov, pozostáva z vyše 80 percent z miestnych obyvateľov. Skutočných vojenských profesionálov vyslaných priamo z Ruska je v regióne len okolo 300, prevažne dôstojníkov. Staré tanky T-64 sú rozoberané na náhradné diely a sovietsky sklad munície v Kobasnej bol do veľkej miery rozkradnutý. Podľa poznatkov britskej rozviedky boli zdemoralizovaní vojaci dokonca ochotní predávať časť výzbroje ukrajinskej strane.
Ukrajinská vláda preto Moldavsku opakovane ponúka, že podnesterský problém vojensky vyrieši a územie odovzdá pod kontrolu Kišiňova. Moldavská vláda však váha – neobáva sa ani tak vojenského odporu, ako skôr obrovského ekonomického a sociálneho bremena, ktoré by reintegrácia zdevastovaného územia pre chudobné Moldavsko znamenala.
