Občiansky aktivista Roman Samotný: Verím, že Slovensko môže byť láskavá krajina
Občiansky aktivista a zakladateľ bratislavského baru Tepláreň Roman Samotný sa v rozhovore pri príležitosti štvrtého výročia teroristického útoku na Zámockej ulici a 20. výročia vzniku Iniciatívy Inakosť zamýšľa nad situáciou LGBTI+ ľudí na Slovensku. Pred štyrmi rokmi útočník pred bratislavským barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Miesto, ktoré bolo pre mnohých LGBTI+ ľudí symbolom bezpečia, slobody a prijatia, sa odvtedy spája aj s jednou z mimoriadne tragických udalostí novodobého Slovenska.
Samotný sa právam kvír ľudí venuje prakticky celý život. Podľa jeho slov sa situácia v niektorých ohľadoch zhoršuje, pretože časť spoločnosti sa čoraz viac radikalizuje. Zároveň však existujú prostredia a komunity, kde vidí pozitívnu zmenu a nádej. „Vidím potenciál, že Slovensko môže byť láskavou krajinou, a v praxi to aj zažívame,“ uviedol.
Za zlomový bod označil referendum za rodinu. Práve vtedy podľa neho nastala stagnácia a prepad. „Jazyk, ktorý sa objavil v antikampani zameranej proti LGBTI+ ľuďom, prenikol hlbšie do spoločnosti a začal spôsobovať vážne problémy,“ povedal s tým, že práve vtedy sa z témy stala politická záležitosť. Niektorí politici podľa neho zistili, že sa na nej dá vytĺcť lacný politický kapitál a odpútať pozornosť od vlastných zlyhaní.
Ako chlapec z malej dediny na západnom Slovensku prechádzal coming outom vystrašený a osamelo. Prvé prijatie našiel u kamarátky z evanjelického prostredia. „Dodalo mi to odvahy,“ povedal. Neskôr doma v kuchyni pred mamou a babičkou vyhlásil, že je gej. Reagovali zaskočene, no nezažil odsúdenie. „Nezaznelo nič také ako: Už k nám nepatríš, nepodporujeme ťa a nemáme ťa radi,“ uviedol.
V šestnástich rokoch mal podľa vlastných slov pocit, že ako gej má pred sebou len dve možné životné trajektórie – buď bude na smiech, alebo jeho život bude tragédiou. Dnes je obraz v médiách podľa neho realistickejší a pestrejší. „Pre mňa v šestnástich rokoch by malo obrovskú hodnotu vidieť, že život môže dopadnúť dobre, aj keď je človek kvír,“ zdôraznil.
Považuje za obrovské zlyhanie katolíckej aj evanjelickej cirkvi, že nedokážu reagovať na dnešnú realitu a namiesto bezpečného priestoru volia jazyk vylúčenia. Zároveň upozornil, že cirkevné spoločenstvá nie sú jednoliaty blok a čoraz častejšie zaznievajú aj hlasy kňazov, ktorí odmietajú takýto smer.
Po útoku na Tepláreň podľa neho spoločnosť podcenila neriešenú radikalizáciu, ktorá sa prejavuje aj na školách. Napriek sklamaniu z politického vývoja zdôraznil, že zdrvujúca väčšina ľudí reagovala súcitne a s obrovskou solidaritou. „Dobro v ľuďoch prevažuje,“ povedal. Spracovanie si vyžiadalo psychoterapiu, stíšenie a hľadanie vnútorného pokoja.
Tepláreň už nefunguje ako kamenná prevádzka, pokračuje však vo forme kabaretných párty a diskusií Tepláreň naživo. Iniciatíva Inakosť otvorila komunitné centrum IN, kde pôsobí psychologička, právnička a dvaja sociálni pracovníci.
Na legislatívnej úrovni by si prial manželstvá pre všetkých a dostupnú a dôstojnú tranzíciu pre transrodových ľudí. Predovšetkým však chce, aby LGBTI+ ľudia boli prirodzenou a plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. „Nežiadame žiadne výsady, chceme iba rovnosť,“ uzavrel.
