Bezpečnostná rada rieši staré správy, Rusko v nich nefiguruje ako hrozba
Bezpečnostná rada SR zasadá viac ako šesť týždňov po zmarenom útoku na výrobcu dronov v Haniske pri Prešove. Zatiaľ čo okolité štáty v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu zvolávali mimoriadne rokovania, Slovensko tak až do dnešného dňa neurobilo. Hlavným dôvodom dnešného zasadnutia nie sú ruské hybridné útoky, ale prerokovanie pravidelných bezpečnostných materiálov vrátane správ za roky 2024 a 2025.
Európa čelí hybridným útokom, ktoré sa zameriavajú napríklad na zbrojný priemysel či kľúčovú infraštruktúru. Od Nemecka cez Poľsko až po Slovensko, kde polícia zmarila pripravovaný podpaľačský útok na závod na výrobu dronov. Viaceré útoky naprieč Európou majú podobný priebeh. Jednotlivci z rôznych krajín sa prostredníctvom podpaľačských útokov snažia narušiť fungovanie strategických podnikov či infraštruktúry. Poľsko či Nemecko už vo viacerých prípadoch ukázali na Rusko. V prípade pokusu o útok v Haniske vyšetrovanie stále prebieha.
Česko zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu uskutočnilo už v lete. Poľsko pred pár dňami zvolalo mimoriadne stretnutie bezpečnostných zložiek pre podozrenie z prípravy atentátu na poľského premiéra Donalda Tuska a ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza. Aj český premiér Andrej Babiš otvorene hovoril o hybridnej hrozbe zo strany Ruska.
Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2023 priamo označovala Rusko za bezpečnostnú hrozbu, v novších správach za roky 2024 a 2025 už Rusko ako hrozba nefiguruje. „Slovenská vláda neberie hybridnú vojnu ako realitu, v ktorej sa Európa nachádza, ale skôr ako nepodstatnú tému, ktorú odsúva na koniec vládnych priorít,“ hovorí bezpečnostný analytik Domician Zahorjan z NEST Institute.
Podľa Zahorjana nie je problém v tom, že by Slovensko nedokázalo na bezpečnostné hrozby reagovať. Problém vidí skôr v politickej vôli vlády. Pripomína, že Bezpečnostná rada SR po zmarenom útoku na výrobcu dronov v Haniske mimoriadne nezasadala a stretne sa až viac ako šesť týždňov po incidente. „Pritom vieme, že slovenská bezpečnostná rada vie reagovať rýchlo. V marci 2024 sa mimoriadne zišla tri dni po teroristickom útoku pri Moskve. Nie je to teda otázka kapacít, ale politickej vôle,“ hovorí Zahorjan.
Kritizuje aj oneskorené prerokúvanie bezpečnostných správ. Správa za rok 2024 sa totiž na rokovanie dostáva až takmer dva roky po skončení obdobia, ktoré hodnotí. Podľa analytika pritom bola v pripomienkovom konaní už v júni 2025. „Správa o bezpečnosti má byť nástroj, podľa ktorého sa štát pripravuje na hrozby. Keď sa však prerokuje takmer dva roky po skončení hodnoteného obdobia, je to už len historický dokument,“ upozorňuje.
Za ešte vážnejší problém považuje obsah samotných správ. Podľa Zahorjana neobsahujú návrhy nových opatrení a Rusko v nich nie je označené za bezpečnostnú hrozbu. Poukazuje tiež na to, že jediné opatrenie, ktoré správa za rok 2024 vyhodnocuje, pochádza ešte zo správy za rok 2019 a malo byť splnené do konca roka 2020. „Kým susedné štáty zverejňujú hodnotenia hrozieb na aktuálny alebo nasledujúci rok a jasne pomenúvajú hrozby, my si čítame správu dva roky starú,“ konštatuje analytik.
Podľa neho tak Slovensko vysiela znepokojujúci signál nielen svojim spojencom v NATO a EÚ, ale aj ruským spravodajským službám. „Pre spojencov to môže byť signál, že na Slovensko sa v krízovej situácii nedá spoľahnúť, a pre ruské služby, že tu môžu pôsobiť bez väčších politických následkov,“ varuje. Riešením by podľa analytika malo byť obnovenie kapacít štátu na boj proti hybridným hrozbám a zabezpečenie reálneho fungovania výboru pre hybridné hrozby. „Slovensku nechýbajú nástroje, chýba mu politická vôľa ich použiť,“ tvrdí Zahorjan.
Len posledné dni ukazujú, akým bezpečnostným hrozbám Európa aktuálne čelí. Najnovším príkladom sú dronové útoky v Čiernom mori pri pobreží Bulharska. Za posledný týždeň sa odohrali dva podobné incidenty, pričom po najnovších útokoch 13. októbra zostáva nezvestných 11 námorníkov. Ďalších desať námorníkov je nezvestných po útoku zo 6. októbra. Tieto incidenty vyvolávajú obavy európskych diplomatov, že ďalšia fáza hybridných útokov v Európe by mohla priniesť aj obete na životoch.
Na možné prepojenie hybridných útokov s Ruskom poukazujú aj nedávne zistenia nemeckých novinárov. Nemecká polícia začiatkom septembra zadržala dvoch občanov Bulharska po podpaľačskom útoku v blízkosti sídla zbrojárskej spoločnosti Rohde & Schwarz v Mníchove. Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali byť zadržaní Bulhari súčasťou skupiny napojenej na ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala operovať práve zo Slovenska. Nemeckí vyšetrovatelia podľa medializovaných zistení spájajú túto skupinu aj s pripravovaným útokom na závod na výrobu dronov spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove. Vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje.
