Analytik pomenoval najvážnejšiu chybu, ktorá viedla k dvojnásobnej vražde v Staškove
Tragédia na základnej škole v kysuckom Staškove, kde 13-ročný žiak zabil učiteľku a následne v nemocnici zraneniam podľahla aj jeho spolužiačka, vyvolala množstvo otázok o tom, čo mohlo zlyhať. Bezpečnostný analytik a expert na krízovú komunikáciu Radovan Bránik, ktorý bol priamo na mieste tragédie, upozorňuje, že podobné prípady nesúvisia len s vražedným násilím na školách, ale aj so samovražedným konaním detí.
Podľa Bránika prípad ukazuje dlhodobý vývoj, nie skratové konanie. „Mrzí ma, že ti je takto, poďme s tým niečo robiť. Toto v celom príbehu neprevažuje,“ pripomína analytik s tým, že v prípade páchateľa možno nájsť prvky výrazne vyspelejšej osobnosti, no v iných častiach je značne nezrelý.
Bránik vysvetľuje, že intrapsychické napätie páchateľa je spojené predovšetkým so zlyhaním nukleárnej rodiny. Otec bol vo väzení, matka závislá od drog. „V prirodzenom prostredí, kde by malo dieťa byť v komforte, sa muselo hľadať náhradné riešenie. To je vždy menším zlom,“ uviedol.
Podľa analytika časť ľudí sa prikláňa k tomu, že spúšťacím momentom bolo podanie trestného oznámenia. „Je na zváženie, do akej miery má podanie trestného oznámenia na políciu zmysel v prípade páchateľa, o ktorom viem, že nie je žiadnym spôsobom trestnoprávne zodpovedný,“ povedal Bránik s tým, že v pedagogickom zbore ani v škole nepanovala zhoda na tomto kroku a vnímali ho ako kontroverzný a neprínosný.
Expert na krízovú komunikáciu zdôrazňuje, že deň pred činom prebehla intervencia a sociálna pedagogička vypovedala, že páchateľ po rozhovore vôbec nepôsobil radikálne. Odporučili mu psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho, aj napriek tomu, že išlo o akútny prípad.
Bránik upozorňuje, že konanie útočníka je výsledkom dlhodobého vývoja a dôsledkom toho, že sa vážne nemal dobre. „Nestalo sa to náhle z ničoho nič, prejavoval sa tak už týždne či mesiace. Podobným spôsobom prežívajú svoju každodennosť a existenciu stovky a tisíce detí. Nemajú sa dobre a sú blízko hranice zlyhania,“ konštatoval.
Analytik tiež varuje, že bezpečnostné kamery na školách môžu byť kontraproduktívne. „Majú zmysel ako kvalitný podklad do spisu po výkone skutku, ale ako preventívny nástroj už nefungujú. Naopak, posilňujú prostredie, ktoré je ochotné ostentatívne páchať zlo,“ vysvetlil s tým, že páchatelia dnes nosia vlastné kamery alebo streamujú v reálnom čase, aby po nich nezostala stopa.
V súvislosti s nedostatkom pedopsychiatrov Bránik cituje psychiatra Michala Pataráka, podľa ktorého odborná verejnosť už roky upozorňuje na dramatický stav detskej psychiatrie a nedostatočné pokrytie pedopsychiatrickými ambulanciami a nemocničnými lôžkami. „Je to akútny problém, ktorý nás z roka na rok páli čoraz viac,“ uviedol.
Bránik sa vyhradil voči označeniu útoku v Staškove za femicídu. „V Staškove boli v nastavení chlapca nenávistné prejavy, ale nie preto, že to boli ženy, ale preto, že boli nositeľkami moci. Na zozname obetí napodobňoval estetiku útoku inej osoby, ale nenapodobňoval jej radikalizmus ani postoje. Bol to nenávistný útok muža na ženu, ale nebola to femicída, pretože nenávisť nespočívala v tom, že išlo o ženy,“ dodal.
Na otázku, či dnes existuje garancia, že sa podobná tragédia nestane, Bránik odpovedá jednoznačne: „Ktokoľvek by tvrdil, že áno, klamal by. Vysoko pravdepodobné to nie je, lebo vo väčšine škôl sa to nikdy nestane a väčšina detí k poslednému kroku nedospeje.“
Podľa analytika existuje okno príležitostí, ktoré sa aj v Staškove dalo zavrieť. „Bohužiaľ, ešte aj v posledný deň pred útokom používali nesprávnu techniku. Správny nástroj bol použitý v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Je to zlyhanie prostredia, nie systému,“ uzavrel Bránik.
