Tomáš Taraba dokazuje, že na Slovensku už neexistuje ľavica

Richard
By Richard
6 Min Read

Tomáš Taraba dokazuje, že na Slovensku už neexistuje ľavica

Prezident oficiálne odvolal Tomáša Tarabu. Jeho ministerstvo bude zatiaľ spravovať Robert Fico. Značka Tomáš Taraba nemá taký výtlak, ako si exminister myslí.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že vláda rezignovala na konsolidáciu a Slovensko nemá finančný vankúš pre prípad neočakávanej krízy. Od rozpočtového provizória delí krajinu jediný poslanecký hlas a premiér sa obáva vojny. „Aj ja hovorím, že je zle. Je veľmi zle,“ prorokuje Robert Fico.

Je veľmi zábavné, ak človek, ktorý strávil v ústavných funkciách pomaly sedem rokov, z toho takmer tri ako podpredseda vlády, rozpráva, že tí, ktorí nám teraz vládnu, zlyhali a treba ich vymeniť.

„Súčasní politici už nevedia riešiť nič iné, iba svoje stranícke konflikty,“ vraví súčasný politik, ktorého konflikt s predsedom strany, ktorá ho do ministerského kresla dostala, takmer rozbil koalíciu. Tomáš Taraba zakladá stranu Taraba – rozvoj Slovenska. Andreja Danka podpichuje už len jej názvom.

Práve predseda SNS totiž ešte v časoch tretej Ficovej vlády presadil zákaz mien a priezvisk v názvoch strán. O pár rokov neskôr Ústavný súd rozhodol, že je to protiústavné, a tak vzniku „Taraby“ nič nebráni. Piliere jej programu sú: silný ekonomický rast, silný sociálny štát, silné regióny a ochrana tradičných hodnôt.

Taraba bude do parlamentu nosiť množstvo „autonómnych“ návrhov a koalícii určite len tak hocičo neodkýva. S jeho hlasom nemôže rátať. No môže sa spoľahnúť na to, že exminister určite neurobí nič, čo by mohlo viesť k riziku predčasných volieb.

Na rozbehnutie vlastného projektu potrebuje čas. O to viac, že nekupuje existujúcu stranu, ale iba začína zbierať podpisy. Môžeme predpokladať, že jeho dochádzka do Národnej rady sa v najbližšej dobe výrazne zlepší. A najmä, že svoj sľub, že v parlamente nepôjde proti Ficovi, dodrží.

Jeho značka nemá až taký výtlak, v aký dúfa on sám. V júlovom prieskume dôveryhodnosti členov vlády skončil až šiesty – o jedno miesto pred Robertom Ficom. Vo vysvedčeniach pre ministrov, ktoré predtým zostavila agentúra NMS, síce skončil tretí, no najlepšiu známku dostal od voličov Smeru.

Tí ho pravdepodobne voliť nebudú. Taraba zatiaľ vždy uspel, iba keď sa spojil s niekým silnejším. V roku 2020 s ĽSNS a o tri roky neskôr so SNS. Sám nedokázal nič. Jeho vlastná strana Život, ktorú viedol štyri roky, nemala ani merateľné preferencie.

Taraba sa bude chcieť vtlačiť do priestoru, ktorý je nielen obsadený, ale priam preplnený. Jeho budúcu stranu by sme mohli umiestniť niekam napravo od Smeru, no naľavo od Republiky, teda do segmentu, ktorý sa definuje ako tradicionalistická ľavica – kombinácia konzervatívneho nacionalizmu a ľavicových ekonomických politík. Podľa ďalšieho prieskumu NMS sa za ľavičiarov s tradičnými hodnotami pokladá až 44 percent populácie.

Tento elektorát má však dobre pokrytý Smer a rýchlo rastúca Republika. Taraba bude konkurovať aj menším stranám – SNS alebo Právu na pravdu Zoroslava Kollára či Rudolfovi Huliakovi, ktorý k názvu strany Vidieka pridal svoje meno a trúfa si na 7,6 percenta.

Ako poznamenal bývalý podpredseda Smeru a minister kultúry Marek Maďarič, Taraba si tým, že neodstúpil, ale nechal sa odvolať, proti sebe poštval voličov koalície.

Jeho maximum je snažiť sa získať nejaké dve-tri percentá a potom sa „ponúknuť“ niekomu silnejšiemu do koalície alebo na kandidátku, ale ani tam veľa možností nemá. Z ĽSNS odišiel pre konflikt s Milanom Mazurekom, takže Republika neprichádza do úvahy. S Rudolfom Huliakom sa neznáša, o vzťahu s Andrejom Dankom nemusíme hovoriť a hoci ho premiér Robert Fico veľmi chválil, dvere do Smeru zrejme tiež nemá naširoko otvorené.

Užitočný tak môže byť jedine pre opozíciu. Tým, ak vezme percentá Smeru, Republike, alebo Hlasu a oslabí ich. To by však najprv nejaké percentá musel mať. Zatiaľ je tak zaujímavý len tým, s kým svoju stranu skladá. Jeho najbližším parlamentným spolupracovníkom je Peter Slyško, ktorý k nemu prišiel z Hlasu.

Bývalý krajský predseda údajnej sociálnodemokratickej strany nemá problém podieľať sa na projekte Tarabu, ktorého Boris Kollár kedysi označil za „tvrdého kresťana“. Súčasťou vznikajúcej strany je aj bývalý člen predsedníctva Republiky Marek Géci. Ďalší bývalý člen Hlasu Roman Malatinec je dnes podpredsedom Huliakovej strany vidieka.

V čom je Hlas sociálnodemokratický, keď majú jeho politici blízko k takýmto ľuďom? A v čom Smer, keď sa jeho elektorát prekrýva s Republikou? Slovenský sociálny demokrat dnes musí byť pravicový konzervatívny nacionalista, ktorý chráni na Devíne „tradičné hodnoty“, stavia hrádzu proti progresivizmu a suverénne bojuje proti Bruselu.

To, že Smer údajne uvažoval, že by Tarabu vzal na kandidátku, a teraz je exminister preň konkurenciou, nie je známkou úpadku slovenskej ľavice, iba ďalším dôkazom, že ľavica na Slovensku prakticky neexistuje. Taraba Smer a asi ani Hlas neporazí. Mal by byť však mementom aspoň pre tých ľavičiarov, ktorí sa nechcú stať krajnou pravicou.

Share This Article