Ročne postihne vyše 5-tisíc Sloveniek: O najťažšom momente v nemocnici sa stále hovorí len pošepky
Ženy, ktoré prišli o dieťa počas tehotenstva alebo krátko po pôrode, často zostávajú so svojou bolesťou samy. Musia čeliť necitlivému prístupu zdravotníkov či nedostatku informácií.
Podľa údajov za rok 2023 na Slovensku zaznamenali približne 5-tisíc spontánnych potratov, pričom väčšina sa odohrala v prvom trimestri. Takmer 600 potratov nastalo medzi 13. a 28. týždňom tehotenstva. Ďalších 156 detí sa narodilo bez známok života a 44 zomrelo do 24 hodín po pôrode.
Necitlivý prístup a nedostatok informácií
Podľa prieskumu občianskeho združenia Tanana mnohé ženy museli okrem bolesti čeliť aj necitlivému prístupu zo strany zdravotníkov, nedostatku informácií či nemožnosti dôstojne sa rozlúčiť so svojím dieťaťom. Do dotazníkového prieskumu sa zapojilo 267 žien a ďalších 22 absolvovalo hĺbkové rozhovory.
Z odpovedí vyplynulo, že 55 percent respondentiek nemalo naplnenú aspoň jednu z potrieb v oblasti reprodukčného zdravia, 56,9 percenta v oblasti rozlúčky s dieťaťom a 61,4 percenta v oblasti podpory duševného zdravia.
Respondentky opisovali situácie, keď namiesto citlivej komunikácie nasledoval chladný medicínsky jazyk, vysvetľovanie ďalších postupov či administratíva.
Psychologická pomoc často chýba
Až viac ako 61 percent respondentiek uviedlo, že niektorá z ich potrieb v oblasti duševného zdravia zostala nenaplnená. Ženy opisovali, že im v nemocnici neponúkli psychologickú pomoc, nevedeli, na koho sa obrátiť, alebo mali pocit, že ich prežívanie zdravotníci zľahčovali.
Podľa autoriek správy by psychologická podpora nemala závisieť od toho, či si ju žena dokáže sama vyhľadať. Mala by byť prirodzenou súčasťou starostlivosti priamo na gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach.
Nestihli sa rozlúčiť s dcérou
Ďalšou významnou témou je možnosť dôstojnej rozlúčky. Podľa prieskumu 56,9 percenta respondentiek nemalo naplnenú niektorú z potrieb, ktoré s ňou súvisia. Pre rodičov môže byť dôležité dieťa vidieť, držať ho v náručí, pomenovať ho alebo si uchovať spoločnú spomienku.
Autorky správy upozorňujú, že v takýchto situáciách je dôležité netlačiť rodičov do okamžitého rozhodnutia. Prvá reakcia v šoku nemusí odrážať to, čo budú potrebovať o niekoľko minút alebo hodín.
Strata zostáva tabu aj po rokoch
Až 91 percent respondentiek prieskumu vníma, že strata dieťaťa je v slovenskej spoločnosti tabuizovaná. Takmer 62 percent má pocit, že byť smútiacim rodičom so sebou nesie spoločenskú stigmu. Viac ako sedem z desiatich žien pritom uviedlo, že cíti potrebu hovoriť o svojom zosnulom dieťati.
Čo sa musí zmeniť?
Autorky mapovania upozorňujú, že pomoc ženám po strate nemožno postaviť iba na empatii jednotlivých zdravotníkov. Potrebné sú aj systémové opatrenia, ktoré zabezpečia dôstojnú starostlivosť bez ohľadu na to, v ktorej nemocnici žena skončí. Navrhujú zavádzanie odborných štandardov starostlivosti, vzdelávanie zdravotníckeho personálu v komunikácii náročných správ či dostupnosť psychologickej podpory priamo na oddeleniach.
Ak ste si prešli stratou dieťatka a cítite, že by ste sa o nej potrebovali porozprávať, môžete vyhľadať pomoc. Na stratu dieťaťa sa zameriava občianske združenie Tanana, ktoré poskytuje psychologickú pomoc aj podporné skupiny.
