Profesor Bátora: Nie sme stotožnení s vlastným štátom a stále sa ešte hľadáme
Slovenská spoločnosť nie je úplne stotožnená s tým, ako funguje Slovenská republika, ani s tým, kým ako Slovenská republika sme. V rozhovore pre reláciu Bez obalu to hovorí profesor politológie Jozef Bátora.
Rozoberá bezpečnostné postavenie Slovenska, spochybňovanie aliančných záväzkov v rámci NATO aj mýty o národnej identite. Ilúzie o neutralite či politike na všetky štyri svetové strany označuje za nebezpečné blúznenie, ktoré štát vedie do izolácie.
Článok 5 je otázkou interpretácie
Bátora pripomína, že článok 5 Severoatlantickej zmluvy je formulovaný všeobecne a dáva každej členskej krajine priestor rozhodnúť sa, či a ako prispeje do spoločnej obrany. Nejde preto o automatickú garanciu reakcie NATO.
Podľa neho v zásade súhlasí s Robertom Ficom, že celé postavenie je založené na dôvere. Vláda deklaruje, že nemusíme posielať tanky, ale obväzy a vydávať deklarácie, a článok 5 fakticky dodržíme.
Upozorňuje však, že nikdy nemožno vopred hovoriť o neúčasti na spoločnej obrane. Ilúziou je podľa neho aj predstava neutrality. Pripomína, že zastavenie útoku v Prešove bolo možné aj vďaka informáciám od spojeneckých spravodajských služieb.
Dôvera a odolnosť spoločnosti
Bátora zdôrazňuje, že odolnosť nespočíva len v počte tankov a lietadiel, ale je založená na súdržnosti a dôvere v spoločnosti. Poukazuje na prieskumy, podľa ktorých je len približne 49 percent občanov Slovenska pripravených brániť vlasť a len okolo 15 percent by ju bránilo so zbraňou v ruke.
Podľa neho je to komplexná otázka nastavenia štátu. Slovenská republika vznikla v roku 1993 bez rozvinutej jednoznačnej koncepcie štátu a odvtedy sa posúva dva kroky vpred, jeden krok vzad.
Uhorské dedičstvo a hľadanie identity
Za veľkú chybu Bátora označuje vzdávanie sa uhorských dejín. Pripomína, že Kráľovské Uhorsko obsahovalo väčšinu dnešného územia Slovenska a práve naše územie bolo jedinou časťou Uhorska s kontinuálnou uhorskou správou a kľúčovými inštitúciami uhorského štátu.
Mincovňa v Kremnici je podľa neho jedna z najstarších európskych firiem s približne 700 rokmi kontinuálnej produkcie mincí. Významným intelektuálnym centrom v 15. a 16. storočí bol Bardejov.
Zdôrazňuje, že sme stredoeurópskou spoločnosťou s autochtónnymi menšinami a mali by sme nájsť historickú reinterpretáciu vzťahu medzi uhorskými zdrojmi našej štátnosti a československými demokratickými zdrojmi.
Politická dezorientácia a spolupráca v Európe
Bátora tvrdí, že sme sa dostali do politickej dezorientácie s predstavou politiky na všetky štyri svetové strany. Európske štáty podľa neho vytvárajú nové formy bilaterálnej obrannej spolupráce, kým Slovensko nemá podpísanú žiadnu bilaterálnu obrannú dohodu v Európe.
Ako príklad uvádza Dánsko, ktoré vie, kde stojí, a nerobí politiku na všetky štyri svetové strany. Slovensko by podľa neho malo aktívne pracovať na prehlbovaní bilaterálnej obrannej spolupráce.
Pripravenosť na krízy
V oblasti odolnosti spoločnosti sme podľa Bátora dezorganizovaní a nemáme premyslené, čo robiť pri výpadkoch či hybridných útokoch. Fíni majú v Helsinkách bunkre pre viac ľudí, než je počet obyvateľov, a sieť 300 strategických obchodov.
Napriek tomu sa domnieva, že nie sme úplne nahí a bezbranní. Máme ozbrojené sily a do národných obranných síl sa hlási okolo 13 000 ľudí. Slováci dokážu byť v krízach vynachádzaví a flexibilne reagovať, hoci chýba praktický tréning a pripravenosť infraštruktúry.
Na otázku, či by sa spoľahol na štát v čase vážnej krízy, odpovedá áno. Reakcia spoločnosti by podľa neho závisela od typu krízy, no značná časť slovenskej spoločnosti dokáže byť solidárna.
