Výpoveď dva roky pred dôchodkom? Som v pasci, o otca sa nemá kto postarať
Šesťdesiatročná Stanislava by mala ísť o dva roky do dôchodku. Dnes však rieši, že možno bude musieť v práci skončiť skôr, než plánovala. Dôvodom je jej 84-ročný otec, ktorý už nedokáže bývať sám. Jeho päť detí s ním začalo hovoriť o presťahovaní do domova pre seniorov. Situácia sa zhoršila, keď ho dvakrát našli odpadnutého na dvore.
„Vtedy sa niečo zlomilo, prudko sa mu zhoršil zdravotný stav a začal si uvedomovať, že nemôže zostať sám. Začali sme mu vybavovať domov dôchodcov,“ opisuje Stanislava. Miesto v domove sa snažia získať od januára, dodnes ho nemajú. Medzičasom sa jej otcovi zhoršila starecká demencia a jeho ošetrujúca lekárka vyhodnotila, že musí byť pod nepretržitým dohľadom.
Bezvýchodisková situácia
„Sme v bezvýchodiskovej situácii. Kontaktovali sme všetky dostupné možnosti a nepochodili sme. Dokonca ani sociálna pracovníčka z nemocnice nenašla žiadne zariadenie,“ hovorí Stanislava. Zamietavé stanovisko dostali aj od súkromného zariadenia. Pracuje v Bratislave a žije sama. Za otcom by sa zrejme musela presťahovať k českým hraniciam, odísť z práce a kompletne zmeniť svoj život.
Na miesto v zariadení sociálnych služieb na Slovensku aktuálne čaká takmer 15-tisíc ľudí. Parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý by mal podľa rezortu práce pomôcť situáciu riešiť. Limit na počet klientov v zariadení stúpol zo 40 na sto ľudí. Kritici hovoria, že pobytové zariadenia sa menia na neosobné prevádzky.
Starnutie populácie a kapacity
Na Slovensku je viac ako 600 zariadení pre seniorov s kapacitou nad 21-tisíc miest. Ľudia starší ako 64 rokov by mali v roku 2040 tvoriť takmer štvrtinu obyvateľstva. Do roku 2080 by ich malo pribudnúť približne 400-tisíc. Počet čakateľov sa tak môže výrazne zvýšiť. Starostlivosť o seniorov často zostáva na dospelých deťoch popri zamestnaní.
„Nikdy som sa takto o dospelého človeka nestarala. Je to práca na 24 hodín, sedem dní v týždni. Neviem, ako to zvládnem – psychicky ani fyzicky,“ vysvetľuje Stanislava. Má za sebou dve operácie kolena a čaká ju operácia ruky. Má štyroch mladších súrodencov, no tí majú zdravotné ťažkosti alebo svoje životy a prácu.
Kritika zmeny zákona
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že chýbajúce verejné služby nemôžu nahradiť rodinní príslušníci. Pri starostlivosti o seniorov je potrebné lepšie prepojenie sociálnej, zdravotnej a ošetrovateľskej podpory. Zvýšenie kapacity zo 40 na sto považuje za krok, ktorý môže upevniť veľkokapacitný model a oslabiť komunitné formy služieb.
Lýdia Brichtová z platformy Sociofórum tvrdí, že menšie zariadenia majú lepšie výsledky v kvalite starostlivosti aj spokojnosti ľudí. Navrhuje posilnenie opatrovateľskej služby, denné stacionáre a odľahčovacie služby. „Pomohla by aj vyrovnávacia platba, aby si službu mohol dovoliť aj človek s bežným dôchodkom, lebo dnes sa v drahších zariadeniach platí aj dvetisíc eur mesačne,“ uvádza.
Ministerstvo práce si za zmenou stojí. Zdôrazňuje, že žiadna členská krajina Únie nemá obmedzenie maximálnych kapacít tak nízko ako Slovensko. Návrh bol podľa neho kompromisom, ktorý podporili všetci kľúčoví partneri v oblasti poskytovania sociálnych služieb.
Diskusia o kvalite a budúcnosti
Anna Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb pripomína, že kvalita nesúvisí s kapacitou. Podľa skúseností z Nemecka je minimum sto klientov na finančnú stabilitu a udržateľnosť zariadení. Rozšírenie pobytových služieb považuje za nevyhnutné pre starnutie populácie. Najväčším problémom je však nedostatok terénnych služieb pre rodiny, ktoré sa starajú doma.
Brichtová upozorňuje, že zmeny vyčlenili určité skupiny občanov. Pri iných diagnózach zostáva limit štyridsať. „Ak je taký model naozaj dobrý a ‚komunitný‘, má platiť pre všetkých. Ak nie je, nemá platiť pre nikoho. Takto štát hovorí, že pri niektorých ľuďoch na kvalite ich života záleží menej ako pri iných. To je diskriminácia,“ dodáva. Skupinu dvadsiatich ľudí nepokladá za komunitu.
Podmienkou zmeny je, že v domovoch budú skupinky s najviac 20 klientmi. V prípade 100 klientov by sa vytvorilo päť skupín s vlastným personálom a priestormi. Brichtová však upozorňuje, že vo veľkom dome sa nedá sto ľuďom najesť vtedy, keď sú hladní, ani oddýchnuť vtedy, keď sú unavení. Zistenia Inšpekcie v sociálnych veciach potvrdzujú, že vysoký počet prijímateľov a nedostatok súkromia vedú k zhoršeniu zdravotného stavu.
Komisárka Stavrovská pripomína, že bez stabilného financovania a dostatku kvalifikovaných pracovníkov nebude fungovať žiadny model. Za dôležité považuje, aby ľudia dostali na výber a mohli zostať v prostredí, ktoré si sami zvolia.
