Tri roky od útoku Hamasu na Izrael: Zdevastovaná je nielen Gaza, ale vnútorne aj Izrael
Svet si dnes pripomína presne tri roky od masakra, ktorý 7. októbra 2023 zorganizovalo hnutie Hamas v Izraeli. Počas tohto dňa prišlo o život približne 1200 ľudí, pričom drvivú väčšinu obetí tvorili izraelskí civilisti. Ďalších 251 ľudí teroristi odvliekli do zajatia a väčšina z nich to neprežila.
Prezident nezávislej organizácie Council on Foreign Relations Michael Froman pripomína historickú paralelu s americkými útokmi z 11. septembra: „Mocná krajina bola brutálne a barbarsky napadnutá teroristami, ktorí si za terč vybrali a zabili viac ako tisíc civilistov.“
Izraelská vláda okamžite spustila sériu vojenských ťažení, ktoré za posledné tri roky radikálne zmenili podobu celého Blízkeho východu. Pôvodným cieľom bol bezpečný návrat rukojemníkov, dosiahnutie spravodlivosti a deštrukcia Hamasu ako funkčnej vojenskej entity. Mnohé z týchto cieľov sa však Izraelu pod vedením vlády premiéra Benjamina Netanjahua nepodarilo splniť.
Regionálna eskalácia
Lokálny konflikt sa čoskoro prelial cez štátne hranice. Zástupné vojny, ktoré v regióne tleli dlhé roky v utajení, sa transformovali na priame vojenské strety. Dlhoročná špionáž a skryté operácie boli nahradené eskalujúcimi leteckými útokmi a pozemnými inváziami.
Froman tento posun hodnotí: „Po rokoch tolerovania konfliktu nízkej intenzity prerušovaného občasnými výbuchmi ničivejšieho násilia… sa Izrael rozhodol, že 7. október vytvoril povolenie na to, aby sa so svojimi regionálnymi protivníkmi vysporiadal natrvalo.“
Izrael neskôr pristúpil k rozsiahlej ofenzíve v Libanone, kde sa rozhodol degradovať vojenské kapacity hnutia Hizballáh a zlomiť jeho kontrolu nad krajinou. Nasledovala dvanásťdňová vojna, počas ktorej sa izraelské a americké sily spoločne zamerali na zničenie jadrových kapacít Iránu. Dnes sú vojenské kapacity Iránu a jeho spojencov výrazne oslabené, pričom z Hamasu a Hizballáhu zostal podľa medzinárodných analytikov len tieň bývalej sily.
Zdevastovaná Gaza a obvinenia z genocídy
Priamo v Pásme Gazy sa odohrávala dlhodobá humanitárna katastrofa. Dva roky trvajúca vojna, ktorú viedli Izraelské obranné sily, zanechala absolútnu väčšinu pásma v ruinách. Počet obetí na palestínskej strane podľa úradov presiahol 74-tisíc mŕtvych, pričom tisíce ďalších tiel zostávajú pochované pod troskami.
Vyšetrovacia komisia Organizácie Spojených národov, poprední akademici a viaceré ľudskoprávne organizácie dospeli k záveru, že konanie izraelskej armády v Gaze naplnilo znaky genocídy. Straty na životoch a podkopávanie vyhliadok na mierový plán poškodili medzinárodné postavenie Izraela. Froman varuje: „Vojny, ako je táto, nemajú tendenciu končiť sa vo Versailles. Končia sa vyčerpaním a beznádejou.“
Súčasná situácia a neisté prímerie
Pred rokom USA pod tlakom presadili prímerie, ktoré však v praxi funguje iba na papieri. Hoci rozsiahle ofenzívy ustali, menšie útoky v Gaze pokračujú. Situáciu umocňuje stúpajúce násilie židovských osadníkov na Západnom brehu.
Prvá fáza amerického mierového plánu priniesla čiastočné úspechy, keď sa podarilo dostať domov zvyšných živých izraelských rukojemníkov výmenou za takmer dvetisíc palestínskych väzňov. Státisíce vysídlených obyvateľov Gazy sa mohli vrátiť na sever územia a Bezpečnostná rada OSN plán podporila.
Od podpisu dohody o prímerí však zahynulo ďalších takmer 1400 Palestínčanov. Gaza je stále v troskách a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to v dohľadnom čase zmenilo. Hlavnou prekážkou zostáva, že Hamas odmieta zložiť zbrane, zatiaľ čo Izrael podmieňuje rekonštrukciu jeho odzbrojením.
V tieni iných konfliktov
Globálna pozornosť venovaná obnove Gazy v posledných mesiacoch opadla. Mediálny záujem klesá, keď sa násilie zmení na chronický problém alebo keď spravodajstvo ovládne iná kríza. Tá prišla vo februári tohto roka, keď USA spoločne s Izraelom napadli Irán.
O zvyšok mediálneho priestoru súperila vojna na Ukrajine a kratšie vojny na území Libanonu. Humanitárna pomoc v Gaze zostáva prísne obmedzená a rekonštrukcia sa prakticky nezačala, čo predstavuje hrozbu pre tisíce rodín prežívajúcich v stanoch pred blížiacou sa zimou.
Závažným problémom je aj kríza na Západnom brehu, kde OSN zaznamenala rekordný počet útokov izraelských osadníkov, čo viedlo štáty ako Spojené kráľovstvo k zákazu obchodu s týmito osadami a uvaleniu sankcií.
Blížiace sa voľby a neistá budúcnosť
Izrael sa pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia koncom októbra a môžu mať zásadný dopad na región. Prieskumy naznačujú, že najsilnejšou stranou v Knessete by sa mohlo stať stredové zoskupenie Jašar pod vedením Gadiho Eisenkota, čo by teoreticky mohlo priniesť obmedzenie násilia osadníkov a ústretovejší prístup k obnove Gazy.
Prípadná zmena vlády však pravdepodobne neprinesie fundamentálnu zmenu v politike voči palestínskym územiam, keďže Eisenkot v dohľadnej dobe vylúčil vznik palestínskeho štátu.
