Štyri svetové strany Roberta Fica sa začínajú rozchádzať
Pokrytectvo Ficovej vlády prechádza až do akejsi politickej schizofrénie. Čoraz častejšie na to poukazujú podpisy a rozhodnutia premiéra a jeho ministrov.
Robert Fico rád opisuje svoju zahraničnú politiku ako suverénnu a orientovanú na všetky štyri svetové strany. Doma ju však čoraz viac predáva ako odpor proti „vojnovým štváčom“ v EÚ, proti podpore Ukrajiny a proti údajnému nasledovaniu Bruselu a NATO.
Jeho vláda a prezident Peter Pellegrini sa však navonok správajú inak. Najvýraznejšie to ukázala návšteva nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula. Juraj Blanár s ním podpísal spoločné vyhlásenie, v ktorom sa Slovensko prihlásilo ku komplexnému zvyšovaniu tlaku na Ruskú federáciu vrátane sankcií, k podpore Ukrajiny pri obrane proti ruskej agresii, k rešpektovaniu jej územnej celistvosti a k neakceptovaniu násilného prekresľovania hraníc.
Dokument hovorí aj o posilňovaní euroatlantickej bezpečnosti, úzkej spolupráci s NATO a plnení päťpercentného obranného cieľa. Je to priepastný rozdiel medzi domácim politickým jazykom určeným voličom a dokumentom, pod ktorý sa podpísal Ficov minister.
Len niekoľko dní predtým premiér obvinil nemeckého kancelára, že chce vyprovokovať konflikt s Ruskom. Tvrdil, že „svet je zvrátený“, pretože kto je za mier, je zlý, a kto je za vojnu, je mierotvorca.
Slovenská diplomacia sa v New Yorku pridala k vyhláseniu 51 štátov a Európskej únie, ktoré vyzvalo Rusko na úplné, okamžité a bezpodmienečné prímerie a na začatie skutočných mierových rokovaní.
Od Ficovej rétoriky sa odlíšil aj prezident Peter Pellegrini. Na Krymskej platforme povedal, že Slovensko nikdy neuzná ruskú anexiu Krymu a že musí byť rešpektovaná zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny. Vo Valnom zhromaždení OSN odmietol logiku, podľa ktorej možno politické problémy riešiť silou, a výslovne hovoril o „ruskej vojne proti Ukrajine“.
Pri hesle „ani náboj na Ukrajinu“ je rozdiel ešte viditeľnejší. Ficova vláda zastavila darovanie zbraní zo štátnych zásob, ale súkromný export nie. Slovenský vývoz zbraní a munície dosiahol v roku 2025 približne 2,4 miliardy eur, viac než dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. Obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu podlieha licenčnému režimu štátu, takže každý náboj predaný na Ukrajinu odsúhlasila štvrtá Ficova vláda. Problém vzniká, keď premiér politicky stigmatizuje iné krajiny za dodávky zbraní Ukrajine, zatiaľ čo slovenské fabriky na rovnakom dopyte prosperujú.
Moskva si tento rozdiel všimla. Putinov blízky spojenec Viktor Medvedčuk odkázal Česku a Slovensku, že sa „nedá sedieť na dvoch stoličkách“. Ruské ministerstvo zahraničných vecí následne vyhlásilo, že európske zbrojovky vyrábajúce pre Ukrajinu sú potenciálnymi vojenskými cieľmi Ruska.
Ficove reči o ochrane Slovenska pred vojnou pôsobia čoraz komplikovanejšie. Premiér vyhlásil, že nechce, aby bolo Slovensko zatiahnuté do konfliktu „kvôli nejakému článku 5“, a najnovšie povedal, že Slovensku by svedčala vojenská neutralita, hoci priznal, že sme členom NATO.
Stačí sa pozrieť na V4. Andrej Babiš povedal, že ak by Rusko napadlo pobaltského spojenca, Česko by podľa článku 5 vyslalo dve mechanizované brigády. Poľská vláda Donalda Tuska trvá na tom, že mier na Ukrajine nemôže byť uzavretý podľa podmienok agresora. A nové Maďarsko Pétera Magyara obnovuje dôraz na EÚ a NATO. Slovenská pozícia sa tak v bezpečnostnej politike od ostatných troch partnerov V4 čoraz výraznejšie odlišuje.
V septembrovom prieskume NMS mal Smer 16,2 percenta a Republika 15,6. Milan Uhrík pritom Ficovu zahraničnú politiku už na jar označil za „dvojtvárnu“. Rétoriku o mieri, suverenite a odpore proti Bruselu používa aj Republika, len bez bremena vládnej zodpovednosti. Preferencie Smeru padajú a Republiky stúpajú.
Takáto dvojkoľajnosť sa dá istý čas prekrývať slovom mier. Čoraz viac však na pokrytectvo prerastajúce až do akejsi politickej schizofrénie poukazujú dokumenty, podpisy a konkrétne rozhodnutia premiéra a členov jeho vlády.
