Google stavia kúsok od našich hraníc monštrum, miestni sa búria
V malej rakúskej obci Kronstorf, vzdialenej približne dve hodiny od Viedne, vyrastá prvé hyperscale dátové centrum spoločnosti Google v Rakúsku. Po dokončení a prípadnej expanzii by tento komplex mohol spotrebovať ekvivalent siedmich percent súčasného dopytu po elektrickej energii v celej krajine.
Miestna aliancia vedcov, umelcov a aktivistov sa rozhodla výstavbe čeliť. „Naozaj im to chceme sťažiť,“ uviedol pre Politico Harald Müllner, IT špecialista z neďalekého Linzu, ktorý alianciu spoluzaložil. „Musia vidieť, že ľudia z tohto nie sú nadšení,“ dodal.
Ekologička so zameraním na sladkovodné ekosystémy Christina Gruberová, ktorá vedie kampaň proti výstavbe, upozorňuje, že hyperscale dátové centrum nie je udržateľné už zo svojej podstaty. Podľa jej slov je v hre nezvratná premena ornej pôdy, extrémna spotreba elektrickej energie a obrovský odber povrchovej vody. Najviac ju znepokojuje vplyv na neďalekú rieku Enža, ktorá má slúžiť na chladenie serverov a následne prijímať oteplenú odpadovú vodu späť.
Zástupcovia spoločnosti Google všetky ekologické tvrdenia odmietajú. Sľubujú špeciálny fond na zlepšenie riečneho ekosystému aj solárne panely na strechách objektu. Vedúci európskej komunikácie Google pre technickú infraštruktúru Michiel Sallaets tvrdí, že zistenia nezávislých expertov z povoľovacieho procesu ukazujú, že vplyv dátového centra na teplotu rieky Enža je zanedbateľný. Pre aktivistu Müllnera sú však podobné sľuby len príkladom greenwashingu.
Základným kameňom úrazu rakúskej legislatívy je fakt, že výstavba masívneho dátového centra si nevyžadovala komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie. Gruberová upozornila na paradox, že kým obyčajná veterná turbína takéto environmentálne posúdenie zo zákona potrebuje, dátové centrá majú plošnú výnimku.
Odhadovaná spotreba energie dosahuje alarmujúce hodnoty. V prvej fáze si projekt vyžiada 150 megawattov za hodinu, čo po rokoch prevádzky predstavuje 1,31 terawatthodín. Pri plnej expanzii na 500 megawattov toto číslo stúpne na 4,4 TWh. Pre porovnanie, všetky domácnosti vo Viedni spotrebujú ročne len približne 3,4 TWh.
Hoci Rakúsko čerpá takmer 90 percent energie z obnoviteľných zdrojov, spolieha sa primárne na vodné elektrárne, ktoré sú zraniteľné voči suchu. Odborník z Rakúskej energetickej agentúry Christoph Dolna-Gruber varuje, že ak ponuka nedokáže držať krok s rastúcim dopytom, ceny elektriny pre občanov stúpnu. Upozornil tiež, že Google plánuje v areáli inštalovať dieselové generátory pre prípad výpadku prúdu.
Rakúski aktivisti sa sťažujú, že americké spoločnosti si zaberajú najlepšie lokality s rovným terénom a ideálnym prístupom k riekam. „Američania si zoberú najlepšie miesta a my potom musíme stavať elektrické vedenia do menej atraktívnych lokalít,“ opisuje Müllner.
Mnohí európski aktivisti sa pri svojom boji pozerajú za Atlantik, kde nová infraštruktúra pre umelú inteligenciu naráža na tvrdší odpor. Až sedem z desiatich Američanov sa stavia proti výstavbe AI dátových centier vo svojich komunitách pre obavy z vyšších účtov za energie, znečistenia a hluku. Dátové centrá v Spojených štátoch len za rok 2024 spotrebovali viac ako štyri percentá celkovej elektrickej energie v krajine.
V médiách sa objavil príbeh z amerického štátu Kentucky, kde rodina osemdesiatničky Idy Huddlestonovej a jej dcéry Delsie Bareovej dostala ponuku od spoločnosti Meta za rodinnú farmu. Developeri im ponúkali 26,48 milióna dolárov. Keď však rodina zistila, že na ich mieste má vyrásť 2,2-gigawattové dátové centrum, miliónovú ponuku odmietli. „Kopnite do vrtule a už sa nevracajte,“ odkázala developerom Delsia Bare.
V Spojených štátoch naberá boj oveľa drsnejšie rozmery. Energetické spoločnosti tam čoraz častejšie neváhajú siahať po inštitúte vyvlastnenia. Ak majitelia odmietnu predať svoje pozemky potrebné pre výstavbu elektrických vedení slúžiacich dátovým centrám, štát ich môže legálne donútiť k predaju vo verejnom záujme.
Kým Európska únia plánuje do roku 2035 strojnásobiť kapacitu svojich dátových centier, odpor občanov v členských štátoch silnie. Rakúska štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová varuje pred obmedzovaním technologického pokroku. „Nemôžeme volať po väčšej európskej suverenite v oblasti umelej inteligencie a zároveň klásť stále nové prekážky, ktoré bránia samotnej infraštruktúre, na ktorej je postavená,“ vraví Zehetnerová.
Aktivisti v rakúskom Kronstorfe vedia, že prvú fázu výstavby už nezastavia. Sú však odhodlaní bojovať aspoň proti ďalšej expanzii. „Jednu vec sme už dosiahli. Tí, ktorí prídu po nich, to už nebudú mať také ľahké,“ dodala ekologička Gruberová.
