Ficova kampaň strachu
Strach z vojny je jeden z najsilnejších politických nástrojov. Robert Fico to vie. Ponúka príbeh: NATO nás môže zatiahnuť do vojny, článok 5 môže poslať naše deti na front a on je ten, kto nás ochráni. Lenže tento príbeh stojí na nesprávnom vysvetlení toho, čo článok 5 znamená.
Strach z vojny je účinný nástroj. Stačí niekoľko silných obrazov a zložité otázky sa zmenia na jednoduchú dilemu: Chcete vojnu, alebo mier? Chcete, aby vaše deti išli bojovať, alebo zostali doma? Chcete NATO, alebo nechcete vojnu?
Toto je falošná voľba, ktorú nám cez víkend opäť naservíroval Robert Fico. Môžeme chcieť mier a zároveň chápať, že mier sa niekedy musí chrániť. Môžeme nechcieť vojnu a zároveň podporovať obranné schopnosti vlastnej krajiny. A môžeme byť členom NATO bez toho, aby sme chceli vojnu s Ruskom. Práve strach z vojny bude jedným z hlavných Ficových nástrojov v predvolebnej kampani. Rovnako s ním pracoval Peter Pellegrini v prezidentskej kampani.
Fico dnes vystupuje ako premiér, ktorý údajne ako jediný nedovolí zatiahnuť Slovensko do vojnového konfliktu. Podľa tejto logiky by sme mali rešpektovať článok 5 a pomôcť spojencovi, ak by bol napadnutý.
Čo naozaj hovorí článok 5
Článok 5 hovorí, že ozbrojený útok proti jednému spojencovi sa považuje za útok proti všetkým a ostatní spojenci sa zaväzujú napadnutému pomôcť. Ako, to už článok 5 neurčuje jedným univerzálnym spôsobom. Každý štát prijíma opatrenia, ktoré považuje za potrebné. Môže ísť o vojenskú pomoc, ale nemusí. Toto nie je tlačidlo „vojna“. Nie mechanizmus, ktorý automaticky pošle slovenských vojakov na front. Je to záväzok kolektívnej obrany. Jeho najväčšia sila spočíva v tom, že dúfame, že ho nikdy nebudeme musieť použiť. Práve odstrašenie je jedným z hlavných zmyslov článku 5. Viac ako 70 rokov bez ozbrojeného konfliktu voči ktorémukoľvek členovi Aliancie je dôkazom, že funguje.
Neopakujme históriu
Najlepší spôsob, ako zabrániť vojne, nie je sľubovať, že sa do nej nezapojíme. Najlepší spôsob je presvedčiť každého potenciálneho agresora, že sa mu neoplatí začať ju. Predstava, že Putin sa uspokojí s tým, čo už dosiahol, je nebezpečne naivná. Stačí sa pozrieť na Ukrajinu.
Neustále spochybňovanie našich záväzkov oslabuje dôveru medzi spojencami. A tým môže oslabovať aj bezpečnostné záujmy Slovenska. Slová slovenského premiéra počúvajú naši spojenci. A počúvajú ich aj tí, ktorí skúšajú jednotu spojencov.
Po Ficovi a spol. máme čo opravovať. Prvým krokom je vziať krajinu späť z rúk Fica. Druhým je brániť naše členstvo v NATO a záväzok kolektívnej obrany. A tretím je nedovoliť politikom, aby zneužívali náš strach. Nebáť sa vojny je hlúpe. Nepripravovať sa na rôzne scenáre je ešte hlúpejšie. Nechceme vojnu. Chceme mier, ale nie otroctvo a okupáciu. Odvahu si, prosím, prajme.
