Fico svojimi výrokmi o článku 5 a vojne na Ukrajine vyvolal otázky o budúcnosti Slovenska
V prejavoch predsedu vlády Roberta Fica zazneli v priebehu niekoľkých dní dva výroky, ktoré podľa zahraničnopolitického komentátora Zola Mikeša možno po dôkladnom rozbore označiť za vlastizradné. Prvým je citát „…neželám si, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli nejakému článku 5“, ktorý Fico predniesol vo štvrtok 17. septembra počas návštevy v Prešove.
Keby túto vetu predniesol španielsky premiér Sánchez, ktorého delia od vojnového konfliktu tisíce kilometrov, bolo by to morálne hanebné, ale aspoň by to logicky sedelo. Ak ju však prednesie premiér krajiny, ktorá by po prehre Ukrajiny s Ruskom mala agresora Putina priamo na hraniciach, je to de facto vlastizrada. Po Ukrajine sme totiž jednou z krajín, ktoré Rusko môže napadnúť.
Slovensko takto signalizuje svojim partnerom, že nechce, aby ho kvôli článku 5 prišli obrániť. Dáva im oprávnenú zámienku povedať, že na Slovensko kašlú, veď ich premiér povedal, že aj oni by kašlali na nás.
Zrada aliančných partnerov aj seba samého
Výrokom Fica zrádzame svojich aliančných partnerov hneď niekoľkokrát. Po prvé spochybňujeme záväzok, ktorý sme podpísali a ktorý musíme dodržať. „Nejaký článok 5“ je srdcom tej našej zmluvy s Alianciou, do ktorej sme sa rozhodli dobrovoľne vstúpiť po tom, ako sme sa od Ruska de facto odtrhli ako socialistický satelit v roku 1989. Práve vďaka článku 5 na nás Rus opätovne nezaútočil, aby nám vzal slobodu a suverenitu ako v roku 1968. Vtedy nás článok 5 ochránil, teraz je čas to vrátiť, ak by Rusi napadli niekoho iného ako nás.
My však tú šancu, že napadnú nášho suseda, zvyšujeme. To je tá druhotná zrada. Tým, že signalizujeme Rusom našu pripravenosť vzdať sa bez boja, im umožňujeme sústrediť sa na boj proti iným krajinám, ktoré sa brániť budú. Ohrozujeme tým napríklad Pobaltie, ale hlavne Poľsko, ktoré by Rusi potom mohli napadnúť naraz z niekoľkých strán, napríklad aj od nás z juhu. Otvárame Rusom cestu aj do Česka, čo si bývalý vojak a prezident Petr Pavel všimol a Fica skritizoval hneď na prvú dobrú.
Výrok o „nie našej vojne“ ako pozvánka pre Putina
V sobotu potom Fico zverejnil na svojej stránke ďalší prejav. Optimista v človeku dúfal, že to bude prejav, ktorým sa bude snažiť znížiť škody napáchané tým predchádzajúcim. Ale nestalo sa – ešte si prisadil. „Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nie je našou slovenskou vojnou,“ vyhlásil sebavedome premiér krajiny, ktorá by po dobytí Ukrajiny Ruskom bola ďalším potenciálnym cieľom agresora. Opäť skúška Sánchezom – on by to povedať mohol, bolo by to morálne hanebné, ale geograficky správne. U Fica je to hanebné a geograficky nesprávne.
Ibaže by tým chcel povedať niečo iné. A to nie našim partnerom v NATO, ale priamo bývalému rozviedčikovi Putinovi. Výrok „to nie je naša vojna“ sa dá preložiť aj tak, že my nebudeme viesť žiadnu vojnu, ak sem prídeš, tak si u nás vítaný, súdruh, tak ako tvoj boľševický predok Brežnev v 68-om. Fico sa týmto zaradil rovno k velikánovi Biľakovi, lebo tento výrok sa dá smelo preložiť ako pozývací list pre vojnového zločinca Putina, že sem môže v pokoji prísť a my proti nemu bojovať nebudeme.
Slobodný vládca Putinovej gubernie, alebo vzorný väzeň?
Absurdné dva posledné prejavy Roberta Fica teda viac než jasne signalizujú, že slovenský premiér si vybral. On chce byť radšej slobodným vládcom Putinovej gubernie, než vzorným väzňom v naďalej suverénnej Slovenskej republike.
Ak nechceme byť väzňami v Putinovej gubernii my, musíme ho do toho väzenia – po súde za vlastizradu – dostať ešte predtým, než nás Putinovi odovzdá. Tento proces začína tým, že ho v ďalších voľbách nezvolíme za premiéra. Lebo po takýchto výrokoch je jasné, že ak ho za premiéra zvolíme, tak potom si budeme vyberať už len pár našich zástupcov do najvyššieho Sovietu, teda dnes Dumy v Moskve.
