Fico zrušil cestu na Ukrajinu, Slovensko zostáva v Európe osamotené
Premiér Robert Fico mal dnes rokovať na Ukrajine, cestu však pre chorobu zrušil. Namiesto neho Slovensko na prvom samite takzvanej Karpatskej osmičky zastúpi štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok. Informoval o tom ukrajinský denník Kyiv Independent s odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta.
Samit v západoukrajinskom Bukoveli spája Ukrajinu, Slovensko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Srbsko. Fico ešte včera varoval pred vážnou bezpečnostnou situáciou v Európe a vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby Slovensko nebolo zatiahnuté do vojenského konfliktu „pre nejaký článok 5“ Severoatlantickej zmluvy. Článok 5 pritom stanovuje princíp kolektívnej obrany – útok na jedného člena NATO sa považuje za útok na všetkých, neznamená však automaticky, že každý spojenec musí vyslať vojakov.
Ficove slová prišli v čase, keď sa v Európe opäť výrazne hovorí o tom, že Rusko voči nám už nevedie len hybridnú, ale skutočnú vojnu. Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok upozornil, že podľa spravodajských informácií ruské plány zahŕňajú aj útoky dronmi a raketami na krajiny podporujúce Ukrajinu vrátane Poľska. Podľa Tuska by takéto útoky mohli byť prezentované ako „náhodné“ a ich cieľom by bolo oslabiť ochotu štátov NATO reagovať v prípade napadnutia jedného z členov Aliancie.
Podobne reagoval aj český premiér Andrej Babiš. „Zo strany Ruska čelíme hybridnej vojne,“ uviedol s tým, že české spravodajské služby venujú rizikám spojeným s aktivitami ruských služieb namierenými proti Česku najvyššiu pozornosť.
Politológ Aleš Michal z Inštitútu politologických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej hodnotí plánovanú Ficovu cestu na Ukrajinu ako pragmatický diplomatický krok v situácii, keď sa hovorí o rýchlom zhoršení bezpečnostnej situácie v strednej a východnej Európe. „Samotná návšteva je u Fica stále spojená s kritikou niektorých opatrení, ktoré považujeme za samozrejmé – napríklad s problematizovaním článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane,“ hovorí Michal.
Podľa politológa u Fica nejde o nič ojedinelé. Zatiaľ čo on osobne je veľmi kritický k pomoci Ukrajine, v zahraničí sa nijako zvlášť kriticky nespráva. Často sa poukazuje napríklad na rozpor medzi jeho domácou komunikáciou a komunikáciou jeho europoslancov v Európskom parlamente, prípadne eurokomisára Maroša Šefčoviča. Voliči Smeru nechcú príliš počúvať o podpore Ukrajiny.
Slovensko zároveň obnovuje spoluprácu s Ruskom a pripravuje cestu slovenskej delegácie do Moskvy. Podľa Michala tento súbeh krokov svedčí o tom, že slovenská zahraničná politika je chaotická a nemá žiadny jednotiaci prvok. Niektoré politiky by sme mohli vnímať ako jednoznačne proruské – v koalícii asi najmä tie zo Slovenskej národnej strany. Fico sa snaží záujmy nejakým spôsobom vyvažovať, výsledkom je však nezrozumiteľnosť a nemožnosť definovať slovenský záujem.
Slovensko v poslednom období blokovalo alebo spomaľovalo niektoré rozhodnutia EÚ voči Rusku, predovšetkým v prípade nových sankcií. Podľa Michala ide stále o vyvažovanie. Po prehre Viktora Orbána v Maďarsku by navyše Slovensko pri extrémne silnej kritike zostalo osamotené, čo si Robert Fico podľa politológa vôbec neželá. Je to teda aj dôsledok toho, že nechce zostať sám tým, kto bude na európskej pôde sedieť v kúte.
