Otec zachraňoval židovský cintorín, na firmu mu nakreslili hákové kríže
Podnikateľ Jozef Klement začal v 90. rokoch zachraňovať židovský cintorín vo Zvolene a neskôr prišiel s myšlienkou každoročnej spomienky na obete holokaustu. Zo stredného Slovenska sa v roku 2021 Nezabudnutí susedia rozšírili do desiatok miest. Po úmrtí iniciátora myšlienky prevzala koordináciu podujatia jeho dcéra Ela Klementová.
Nezabudnutých susedov si Slováci pripomínajú 9. septembra, ktorý je Dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Je tiež dňom prijatia takzvaného Židovského kódexu v roku 1941, ktorý zbavil slovenské židovské obyvateľstvo jeho ľudských a občianskych práv.
Prečo sa váš otec začal venovať téme židovskej komunity vo Zvolene?
Pre strednú Európu je typické, že generácia, ktorá sa narodila preživším holokaust, si k židovstvu opätovne hľadala cestu. Rodičia Ely Klementovej sa k nemu chceli vrátiť až v dospelosti, no chýbal im autentický obsah toho židovstva.
Obaja rodičia postupne začali doma klásť otázky na tému vojny a holokaustu. Holokaust sa stal tým, v čom najviac precítili vzťah k židovstvu.
Ako sa z cintorína stala skládka a neskôr miesto piety?
Zvolenský židovský cintorín bol opusteným a zanedbaným miestom. Po vojne sa z viac ako päťsto židov vrátilo do Zvolena niekoľko desiatok, no mnohí emigrovali do zahraničia. Pod jeho stav sa podpísalo aj socialistické plánovanie, keď sa na časti cintorína začala budovať autobusová stanica.
Miesto využívali ako skládku, niektorí si tam chodili po náhrobné kamene. Jozef Klement začal v malom, no v krátkej dobe sa všeobecne vedelo, že to je on, kto zachraňuje židovský cintorín. Rozhodujúcim momentom bola návšteva Alice Gingold, ktorá zmobilizovala svoju židovskú komunitu v USA.
Cintorín sa postupne menil, pribudli tabuľa so 731 menami deportovaných a zavraždených židovských obetí holokaustu zo Zvolena a okolia, ale aj pamätník venovaný rómskemu holokaustu.
Ako sa zo spomienkového podujatia vo Zvolene stali Nezabudnutí susedia?
To bol nápad Jozefa Klementa. Oslovil známych, mestá, obce, ale aj cirkvi, pričom silnú odozvu našiel u evanjelikov. Neskôr oslovili školy, pretože najväčší význam má práca s mladou generáciou.
Dnes táto spomienka spája organizátorov z rôznych slovenských regiónov – mestské úrady, kultúrne inštitúcie, školy, učiteľov dejepisu, kresťanské organizácie alebo skupiny dobrovoľníkov.
Ako podujatie vyzerá dnes?
Ela Klementová chce, aby podujatie reagovalo aj na súčasnosť a oslovovalo mladých ľudí. Hlavným odkazom zostáva spomienka na holokaust, no zároveň upozorňuje, že s koncom vojny nezmizli riziká, že sa niečo podobné môže zopakovať.
Medzi osobnosti, ktoré tento rok vystúpili s príhovormi, patrili zástupca židovskej komunity a preživší holokaustu Fedor Gál, aktivistka pracujúca s rómskou mládežou Kristína Maková, Milan Zvada z banskobystrického Pride a Ukrajinka Oksana Horova.
Stretla sa vaša rodina s prejavmi antisemitizmu?
Na konci 90. rokov, keď sa firme Jozefa Klementa darilo a zároveň sa angažoval pri obnove cintorína, čelila rodina opakovaným útokom. Viackrát mali rozbitý výklad. Na budovu niekto nastriekal nápisy a symboly ako Heil Hitler, 88, hákové kríže, aj vyhrážky v zmysle: Zabijeme ti deti.
Ela Klementová so sestrou zažívali vtedy šikanu aj v škole. Raz na ne na ulici vykrikovali „Juden raus!” alebo „Židky”. Prípad napokon vyšetrili a trojica neonacistov bola potrestaná.
Ako vnímate súčasné prejavy antisemitizmu a izraelsko-palestínsky konflikt?
Ela Klementová vníma nárast antisemitizmu v širšom európskom a globálnom priestore. „Ja však nemám žiadny problém povedať, že to, čo sa v Gaze deje na civilnom obyvateľstve, sú zločinné akty,” hovorí. Dodáva, že rozumie pobúreniu ľudí z množstva obetí a sama je rovnako pobúrená.
Podujatie Nezabudnutí susedia organizujú nezávisle od židovskej náboženskej obce aj izraelskej ambasády. V minulosti uvádzali logo ambasády, ktorá poskytovala zoznam ocenených vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. V súčasnosti zástupcov ambasády na podujatie nepozývajú.
Máte ako rodina stanovené červené čiary, kedy by ste odišli zo Slovenska?
Ela Klementová nemá jednoznačnú odpoveď. Reálne o odchode uvažovali po invázii Ruska na Ukrajinu, ale zostali. „Stále sa na to snažím pozerať spôsobom, že aj my sme súčasťou spoločnosti, ktorá by mala byť ochrankyňou demokracie,” hovorí.
Za nebezpečné považuje, že naratívy okrajových extrémistov sa stali rétorikou stredného prúdu politikov. Pred budúcimi parlamentnými voľbami má obavy.
