Slovenské verejné financie v kritickom stave: Na stabilizáciu treba takmer 8 miliárd eur
Podľa najnovšej správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú každoročne pripravuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je Slovensko čelí vážnemu problému. Hlavnými faktormi, ktoré ohrozujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, sú nadmerný a stále narastajúci dlh, zhoršujúce sa globálne ekonomické podmienky a alarmujúci stav dôchodkového systému. Aj keď slovenská štátna pokladnica dosahuje najvyššie príjmy za posledných 25 rokov, deficit zostáva naďalej vysoký. Aby sa vláda mohla vrátiť k stabilnejšej situácii, potrebovala by prijať balík opatrení v celkovej hodnote takmer 8 miliárd eur.
Kritické ukazovatele a dlhodobo udržateľný deficit
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhoršil a už štvrtý rok po sebe zostáva v pásme vysokého rizika. Tento ukazovateľ ukazuje, aké zvýšenie daní a odvodov alebo zníženie štátnych výdavkov je potrebné na to, aby sa verejný dlh udržal pod 50 percentami hrubého domáceho produktu v dlhodobom horizonte. Na Slovensku bol tento ukazovateľ vlani na úrovni 5,5 percenta HDP, čo predstavuje 7,9 miliardy eur.
Konsolidačné balíčky a ich dočasná účinnosť
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že za posledné tri roky sa vláda snažila implementovať tri konsolidačné balíčky, avšak skutočné zlepšenie vo fiškálnej situácii sa nedostavilo. Zatiaľ čo štát prijímal vyššie príjmy prostredníctvom daní a poplatkov, zvýšili sa aj výdavky. Mnohé opatrenia, ktoré boli prijaté, sú len dočasné a nevyriešili komplexnosť krízového stavu verejných financií.
Demografické výzvy a dôchodkový systém
Dôchodkový systém predstavuje zhruba 40 percent problematiky dlhodobej udržateľnosti verejných financií, čo sa stáva kritickým najmä v kontexte predpokladaného zhoršovania demografie v nasledujúcich rokoch. Výdavky na starostlivosť o starnúcu populáciu budú v nasledujúcich rokoch narastať, a hrozí, že zdravotný a dôchodkový systém budú vystavené ešte väčším problémom pred nedostatočným financovaním.
Dlh na historických maximách a zhoršujúca sa situácia
Hrubý dlh Slovenska sa vlani dostal na historické maximum 61,4 percenta HDP. Bez prijatia ďalších konsolidačných opatrení sa predpokladá, že dlh by mohol v roku 2038 dosiahnuť symbolickú hranicu sto percent HDP. Vláda nedávno priznala, že do konca volebného obdobia nebude schopná prijať žiadne významné opatrenia. Ministerstvo financií očakáva, že deficit v tomto roku dosiahne zhruba 4,3 percenta a v budúcom roku ostane prakticky nezmenený na úrovni 4,2 percenta.
Návrh na potrebné zmeny a dlhodobé ciele
Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Jána Tótha, je nevyhnutné znížiť deficit pod 2,5 percenta HDP, aby sa zastavilo zadlžovanie. V súčasnosti je však evidentné, že vláda si uvoľnila svoje pôvodné ciele v oblasti verejných financií o takmer 1,8 miliardy eur, čo naznačuje nedostatočnú stabilitu. Tóth poznamenáva, že v oblasti verejných financií je potrebná koncepčná stratégia, ktorá sa nezameriava len na krátkodobé zníženie deficitu, ale na dlhodobé zlepšenie celkového stavu verejných financií.
