Trump chce písať históriu s Putinom a Si Ťin-pchingom, no sú to rivali

Richard
By Richard
4 Min Read

Trump chce písať históriu s Putinom a Si Ťin-pchingom

V čínskom Šen-čene sa uskutočnilo historické trilaterálne stretnutie lídrov Spojených štátov, Ruska a Číny. Ide o prvé spoločné rokovanie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v tomto formáte. Summit sa koná na okraj ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC).

Trump chce na rokovaní hovoriť predovšetkým o jadrových zbraniach a ich obmedzení. Predmetom rozhovorov má byť aj vojna na Ukrajine a vojna v Iráne. Stretnutiu predchádzali bilaterálne rokovania medzi Trumpom a Putinom, ako aj medzi Si Ťin-pchingom a Trumpom.

Napriek veľkému napätiu a rozkolom v otázkach ruskej invázie na Ukrajinu či amerických útokov na Irán sa Trump snaží vytvárať dojem, že vzťahy medzi lídrami sú mimoriadne dobré. Oboch autoritárskych lídrov nazval priateľmi. Si Ťin-pchinga viackrát označil za dobrého priateľa, v skutočnosti však medzi USA a Čínou stále panuje veľké napätie, najmä pre technologickú rivalitu. Washington a Peking súperia napríklad v oblasti umelej inteligencie a pokročilých čipov. Spornou otázkou zostáva aj obchodná a colná vojna.

Čína tiež nesúhlasí s americkou vojnou v Iráne. S Teheránom ju spájajú úzke hospodárske vzťahy a patrí medzi jeho významných odberateľov ropy. Čína preto presadzuje ukončenie konfliktu.

Od dvoch veľmocí k trom

Hoci tradícia bilaterálnych stretnutí veľmocí tu bola vždy, k takémuto trilaterálnemu rokovaniu dosiaľ nikdy nedošlo. Svet bol počas studenej vojny zvyknutý na dve veľmoci – USA a Sovietsky zväz. Hoci ich vzťahy boli veľmi napäté a v 60. rokoch počas kubánskej raketovej krízy bol svet najbližšie k jadrovej vojne, sovietsky líder Nikita Chruščov a vtedajší americký prezident John F. Kennedy si vymieňali odkazy a udržiavali vzájomnú komunikáciu, aby zabránili eskalácii. V roku 1963 dokonca vznikla takzvaná horúca linka medzi Washingtonom a Moskvou.

Všetko sa začalo meniť v 70. rokoch, keď do hry výraznejšie vstúpila tretia veľmoc – komunistická Čína. V roku 1972 ju navštívil americký prezident Richard Nixon a týmto sa začalo zbližovanie USA s novou veľmocou. Čína sa postupne stala ďalším významným hráčom na svetovej scéne.

Od rozpadu Sovietskeho zväzu k Putinovi

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Rusko opäť topilo v kríze. Počas 90. rokov čelilo hlbokým ekonomickým problémom a politickej nestabilite za vlády Borisa Jeľcina. V tom čase sa k moci začal dostávať Vladimir Putin, ktorého Západ spočiatku vnímal ako nádejného a pragmatického lídra. Boris Jeľcin ho v roku 1999 vymenoval za premiéra a po svojej rezignácii mu odovzdal prezidentské právomoci.

Putin však postupne zmenil smerovanie krajiny, čoraz viac koncentroval moc a dostával Rusko do konfliktu so Západom. Zatiaľ čo Čína ekonomicky a vojensky posilňovala, Rusko sa pod Putinovým vedením snažilo obnoviť svoje postavenie svetovej veľmoci. Napriek tomu sa svetové mocnosti doteraz stretávali predovšetkým vo dvojiciach, nie v spoločnom formáte troch prezidentov.

Čína sa v posledných rokoch čoraz viac zbližovala s Ruskom a udržiavala s ním intenzívne politické aj hospodárske kontakty. Počas druhého Trumpovho mandátu sa začali meniť aj vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom. Napriek pokračujúcej colnej vojne a technologickej rivalite sa obaja prezidenti snažia obnovovať dialóg. Trump navštívil Čínu v máji 2026 a Si Ťin-pching v septembri absolvoval štátnu návštevu Spojených štátov.

Share This Article