Kaliňák zostal na čele rebríčka, jeho náskok sa však takmer vymazal
Minister obrany Robert Kaliňák zarobil v roku 2025 výrazne menej ako rok predtým. Vyplýva to z najnovších majetkových priznaní, ktoré Národná rada zverejnila 17. novembra. Napriek poklesu zostal politik Smeru na čele rebríčka najlepšie zarábajúcich verejných funkcionárov.
Kaliňák vykázal príjem 555 175 eur. V porovnaní s rokom 2024 ide o pokles takmer 230-tisíc eur, teda približne 29 percent. Kým pred rokom mal pred druhým v poradí náskok viac ako 406-tisíc eur, tentoraz ho od najbližšieho konkurenta delilo iba 1 888 eur.
Holjenčík si polepšil o viac ako 228-tisíc eur
Druhé miesto patrí predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefovi Holjenčíkovi. Jeho príjem sa medziročne zvýšil z 324 832 na 553 287 eur. Polepšil si tak o viac ako 228-tisíc eur a z tretieho miesta sa posunul na druhé.
Na tretej priečke sa formálne umiestnil člen dozornej rady Stredoslovenskej energetiky Andrej Stašiniak s takmer pol miliónom eur. Z rebríčka bol však odstránený, pretože v jeho priznaní je chyba – do príjmov mu bol započítaný celý obrat jeho firmy.
Tretie miesto tak v upravenom rebríčku patrí guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi. Ten za rok 2025 priznal 402 108 eur, čo je približne o 23-tisíc eur viac ako rok predtým.
V prvej desiatke je päť nových mien
Rebríček sa medziročne výrazne obmenil. Z desiatich najlepšie zarábajúcich verejných funkcionárov za rok 2024 sa v ňom udržala iba polovica. Nováčikmi sú Štefan Šabík, Andrej Rubint, Vojtech Ferencz, Rastislav Fleško a Vladimír Stúpala. Spája ich pôsobenie v energetike, ktorá má v aktuálnom rebríčku výrazné zastúpenie.
Šabík pôsobí v spoločnosti ESCO Slovensko, ktorá podniká v oblasti energetiky. Vlastní ju český ČEZ a slovenský SPP. V roku 2025 Šabík priznal príjem 382 133 eur, rok predtým to bolo približne 240-tisíc eur. Člen predstavenstva Slovenských elektrární Andrej Rubint si polepšil ešte výraznejšie – jeho príjem vzrástol zo 115 530 na 380 909 eur.
Medzi novými menami v top 10 je aj Vojtech Ferencz, spojený s SPP, ktorý priznal takmer 337-tisíc eur. Rastislav Fleško zo Slovenských elektrární vykázal 321 262 eur, pričom v roku 2024 to bolo necelých 89-tisíc eur. Prvú desiatku uzatvára Vladimír Stúpala zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). Za rok 2025 priznal príjem 319 171 eur, o rok skôr to bolo 264 122 eur.
Z prvej desiatky naopak vypadli Vladimír Švigár, Miloš Bikár, Štefan Lukačín, Ľudmila Joanidisová a Igor Gallo. Nie všetci pritom zaznamenali pokles príjmov. Napríklad Lukačín si medziročne polepšil z približne 280-tisíc na takmer 302-tisíc eur, na zotrvanie medzi desiatimi najlepšie zarábajúcimi to však nestačilo.
Najvýraznejší prepad zaznamenal Vladimír Švigár. Kým za rok 2024 priznal 297 477 eur, za rok 2025 už iba 24 390 eur. Rozdiel predstavuje viac ako 273-tisíc eur.
Niektorí si polepšili o stovky tisíc eur
Zaujímavé zmeny vidieť aj medzi funkcionármi, ktorí sa v rebríčku udržali. Guvernér NBS Peter Kažimír sa napriek zvýšeniu príjmu z necelých 379-tisíc na viac ako 402-tisíc eur posunul z druhého na tretie miesto. Nezarobil menej, len ho predstihol Holjenčík.
Najvýraznejšie pohyby však ukazujú nové mená. Rubintovi vzrástol príjem o viac ako 265-tisíc eur, Fleškovi o takmer 233-tisíc eur a Šabíkovi o približne 142-tisíc eur. Pri pohľade na medziročné porovnanie je zrejmé, že vysoké príjmy nemusia byť stabilné. Kým niektorí funkcionári vykazujú podobné sumy dva roky po sebe, u ďalších sa príjmy menia o stovky tisíc eur.
Čo sa skrýva za státisícovými príjmami
Hoci majetkové priznania umožňujú zostaviť rebríček najlepšie zarábajúcich verejných funkcionárov, ich informačná hodnota je obmedzená. Každý funkcionár uvádza dve základné kategórie: príjmy z výkonu verejnej funkcie a takzvané iné príjmy. Práve druhá položka pritom v mnohých prípadoch tvorí rozhodujúcu časť celkovej sumy.
Problém je, že priznania spravidla neobsahujú podrobnejšie vysvetlenie jej pôvodu. Pod rovnakou kolónkou sa môžu skrývať dividendy, odmeny, príjmy z podnikania či ďalších činností. Bez dodatočných informácií preto nemožno spoľahlivo určiť, čo spôsobilo prudký medziročný rast alebo pokles.
Podobné obmedzenia platia aj pri majetku. Funkcionári síce uvádzajú nehnuteľnosti, hodnotnejšie hnuteľné veci či záväzky, no z priznaní spravidla nevyčítame ich aktuálnu trhovú hodnotu ani presnú výšku úspor. Nedozvieme sa teda, či človeku, ktorý za rok priznal státisícové príjmy, o rovnakú sumu narástlo aj konto. A rovnako nevieme, či vysoký príjem predstavoval pravidelnú odmenu, alebo jednorazovú finančnú operáciu.
Prípad Andreja Stašiniaka navyše ukazuje, že problémom nemusí byť iba nedostatok podrobností, ale aj samotná správnosť zverejnených údajov. Majetkové priznania tak poskytujú základný obraz o príjmoch verejných funkcionárov, no na úplné posúdenie ich majetkových pomerov nestačia.

