Dvaja podpredsedovia Smeru idú proti Robertovi Ficovi a normalizujú neľudskosť
Ak už ani elementárna ľudskosť nie je schopná spojiť politických protivníkov, radikalizácia dospela do nebezpečného štádia. Spoločnosť stráca morálny základ svojej existencie.
Vrátiť unesené deti ich rodičom. Čo môže byť samozrejmejšou požiadavkou ľudskosti? Pre štyroch europoslancov Smeru sa však ani táto elementárna zásada nestala dôvodom hlasovať za uznesenie Európskeho parlamentu. Spolu s ďalšími štyrmi hlasovali proti.
Ich politická oddanosť vojnovému Rusku sa dostala do konfliktu s hodnotami, na ktorých stojí európska civilizácia. A dokonca aj s rozhodnutím vlastnej vlády, ktorá sa 2. novembra 2026 zapojila do medzinárodnej iniciatívy za návrat ukrajinských detí.
Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN zdokumentovala systematické deportácie ukrajinských detí, ich oddeľovanie od rodín, umiestňovanie do ruských inštitúcií a rodín i prekážky brániace návratu. V marci 2026 konštatovala, že Rusko sa dopúšťalo zločinov proti ľudskosti. Napriek tomu štyria nezaradení slovenskí europoslanci odmietli podporiť uznesenie Európskeho parlamentu požadujúce ich bezpodmienečný návrat.
Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Tieto mená sa zapísali do výsledku hlasovania, ktoré vyvolalo na Slovensku mimoriadne ostrú vlnu rozhorčenia. Za uznesenie hlasovalo 536 europoslancov. Proti iba osem. Polovicu všetkých odporcov tvorili predstavitelia najsilnejšej slovenskej vládnej strany.
Politická spoločnosť, v ktorej sa štvorica ocitla, je veľavravná. Poľský krajne pravicový radikál Grzegorz Braun; bulharský nacionalista Petar Volgin z frakcie Európa suverénnych národov, kde je podpredsedom Milan Uhrík; luxemburský politik Fernand Kartheiser, ktorého frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov vylúčila v júni 2025 zo svojich radov po jeho ceste do Moskvy a proruských vyjadreniach; a nemecký nezaradený europoslanec Thomas Geisel, ktorý opustil krajne ľavicové Spojenectvo Sary Wagenknechtovej a je od júla 2026 nezaradený.
Ale ešte výrečnejšie je to, kto sa medzi odporcami neobjavil. Ani jediný hlas proti neprišiel od socialistov a demokratov, ku ktorým sa Smer formálne naďalej hlási svojím názvom. Proti nehlasoval ani jeden člen frakcie Patrioti pre Európu, s ktorou nedávno rokoval Smer o prípadnom vstupe. Jej šesťdesiati poslanci uznesenie podporili, piati sa zdržali.
Dokonca aj Milan Uhrík a Milan Mazurek z Republiky, začlenenej do frakcie Európa suverénnych národov, sa zdržali. Proti bol iba jeden už spomínaný člen tohto ultraradikálneho zoskupenia.
Štyria predstavitelia Smeru sa teda v tomto hlasovaní ocitli v radikálnejšej pozícii než Republika. To je alarmujúci obraz politického vývoja najsilnejšej vládnej strany. Smer sa dostal do izolácie dokonca aj medzi krajne pravicovými nacionalistickými politickými silami, ku ktorým sa v posledných rokoch usilovne približoval.
Katarína Roth Neveďalová vysvetľovala hlasovanie tvrdením, že Európsky parlament už podobnú rezolúciu prijal a ďalšia je zbytočná. Vraj má byť ticho, lebo svojím aktivizmom „ničomu nepomáha, hrá na city a vykopáva otvorené dvere“. Navyše vraj môže komplikovať rokovania o mieri.
Ešte závažnejšia je reakcia Ľuboša Blahu. Ten tvrdí, že Rusko deti neunášalo ani nedeportovalo, iba ich evakuovalo. A že vraj išlo prevažne o ruskojazyčné alebo priamo ruské deti z Donbasu. Hlasovanie Európskeho parlamentu označil za protiruskú propagandu, ktorá zneužíva emócie a deti.
Tým sa dostávame k podstate problému, ktorým je Blahova priama obhajoba Vladimira Putina. Medzinárodný trestný súd vydal na ruského prezidenta zatykač pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonnej deportácie a presunu ukrajinských detí. Vyšetrovatelia OSN dokumentovali systematické porušovanie ich práv.
Blaha však arogantne odmietol seriózne zistenia medzinárodnej komisie a robí advokáta ruskému zločineckému režimu. Po jeho stretnutiach so Sergejom Naryškinom, šéfom Služby vonkajšej rozviedky, hlavnej zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie, sa tomu ani nemožno čudovať.
Ak sa politická lojalita ku Kremľu vraždiacemu civilné obyvateľstvo dostane tak ďaleko, že únosy detí sa vydávajú za ich záchranu, už nejde iba o zahraničnopolitickú orientáciu europoslanca a podpredsedu vládnucej strany. Ide o vážny problém rešpektovania elementárnych morálnych hraníc v politike. Po tomto hlasovaní vyvstáva otázka, či tieto hranice nerešpektuje celé vedenie Smeru.

