Nemeckí špióni dostali nové právomoci. V zahraničí môžu vykonávať aj sabotáže a kyberútoky
Berlín reaguje na rastúce bezpečnostné hrozby a obavy z ruských operácií. Reforma však vyvolala aj otázky o hraniciach právomocí štátu a ochrane občianskych slobôd.
Nemecký parlament v piatok schválil rozsiahlu reformu spravodajských služieb, ktorou tajným službám udelil nové právomoci na vykonávanie operácií, ako sú sabotáže v zahraničí a kybernetické útoky proti nepriateľom.
„Nemecko slúži ako operačný priestor pre terorizmus, extrémizmus a cudzie mocnosti,“ povedal poslancom minister vnútra Alexander Dobrindt, ktorý sa podieľal na príprave reforiem.
Právomoci nemeckých spravodajských služieb sa doteraz obmedzovali najmä na zhromažďovanie a analýzu informácií, čo je čiastočne dedičstvom historickej skúsenosti krajiny s nacistickým gestapom a východonemeckou tajnou políciou Stasi.
Hrozby z Ruska
Predstavitelia bezpečnostných zložiek a nemeckí lídri však argumentujú, že výkonnejšia a silnejšia zahraničná Spolková spravodajská služba (BND) je nevyhnutná na reakciu na rastúce hrozby zo strany nepriateľských zahraničných aktérov.
Najväčšie obavy vyvoláva Rusko. Šéf BND Martin Jaeger varoval, že Moskva vedie proti Nemecku „tieňovú vojnu“, pri ktorej využíva drony, špionáž, sabotáž, dezinformácie a ďalšie prostriedky.
Nové právomoci spravodajcov
Nové právomoci, ktoré v piatok schválili zákonodarcovia, umožnia BND potenciálne reagovať vlastnými sabotážnymi operáciami a kybernetickými útokmi. Zároveň sa výrazne rozšíria možnosti služby zachytávať a uchovávať dáta.
Cielené atentáty však zostávajú prísne zakázané. Reforma rozšíri aj právomoci domácej spravodajskej služby – Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV). Jeho hlavnou úlohou je monitorovanie extrémistických skupín a hrozieb z územia Nemecka.
Záruky a kritika
BfV, ktorá doteraz najmä zhromažďovala informácie a vydávala správy, sa podľa Dobrindta stane „skutočnou tajnou službou“. Jej operatívne právomoci v rámci štátu však zostanú výrazne obmedzenejšie než pôsobnosť BND v zahraničí.
Organizácie na ochranu občianskych slobôd a ďalší kritici varovali, že reforma môže oslabiť ochranu súkromia a viesť k hromadnému sledovaniu a zberu súkromných údajov nevinných občanov.
Výhrady opozície
Veľkú kontroverziu vyvolalo najmä rozšírenie úloh domácej služby BfV. Opoziční poslanci z krajnej pravice aj krajnej ľavice vyjadrili obavy, že by sa mohla zmeniť na „tajnú políciu“.
Zástancovia reformy však tvrdia, že nad rozšírenými právomocami zostáva zachovaný prísny dohľad a že spravodajské služby v iných európskych demokraciách už disponujú podobnými alebo ešte širšími možnosťami.
