Katastrofálny a hanebný týždeň Roberta Fica
Na takýto priebeh udalostí nie je Fico zvyknutý. Keď sa ohliadneme späť, Robert Fico má za sebou jedno z vôbec najťažších období tejto vlády. Nie je dôvod ho ľutovať. Môže si za to sám. Zdá sa, že uveril tomu, že sa mu v koalícii, vrátane mikrostrán, ktoré ju v parlamente podporujú, nikto nepostaví. Vrátane prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý takmer vždy poslušne vykonal, čo od neho Fico chcel. A niekedy aj o dosť viac.
Túto jeseň však frustrovaný, zúrivý a unavený premiér narazil na odpor. Andrej Danko, Tomáš Taraba aj Peter Pellegrini mu dali jasne najavo, že si nenechajú dokola a furt na seba liať kýble zatuchnutej špiny a problémov, ktoré Fico nechce riešiť.
Pozor! Toto neznamená, že sa tu vytvorila koaličná opozícia voči autokratickému vodcovi, pohŕdajúcemu politickými partnermi. Je to však bezpochyby zaujímavý úkaz, keď sa inokedy suverénny capo di tutti capi musí zbaliť a stiahnuť, pretože veci sa dejú presne opačne, ako by potreboval a chcel. Všetko sa to začalo neústupným predsedom SNS Dankom, ktorý si povedal, že Ficovi tentoraz nedovolí, aby z neho robil podržtašku a – prepáčte za výraz – handru. Lebo však to Fico z Andreja Danka robil. A ten to presne tak aj cítil.
Takže, keď išlo o vrcholiaci spor medzi ním a Tarabom, Danko si postavil hlavu a neustúpil Ficovi, ktorý to chcel nechať vyhniť. Ani prstom nepohol. Nič. Zrejme čakal, že Danko sa zľakne a všetko pôjde, ako má. Lenže Danko si zrazu povedal dosť a Taraba padol.
Ako „bonus“ dostal Fico poverenie viesť ministerstvo životného prostredia, kde sa vynárajú nové a nové kauzy spojené s Tarabovým vedením rezortu. Vyčerpaný a znechutený premiér s tým logicky nechce mať nič spoločné, tak poslal prezidentovi Pellegrinimu vyslovene vulgárny odkaz, že nech mu zruší poverenie. Stal sa totiž súčasťou bordelu na ministerstve a vojny medzi Dankom a Tarabom. A toto nie sú prostredie a klíma, v ktorých sa Fico cíti komfortne.
Lenže prezident si tiež tentoraz z nejakého dôvodu povedal, že nebude Ficova podržtaška, a odkázal, že kým nerozhodne inak, Fico ostáva poverený.
No a úplným klincom bolo neschválenie zákona o kajúcnikoch, teda záchranného kolesa pre obžalovaného Tibora Gašpara a bödörovcov. A znova ten istý scenár. Zákon napísali tak, aby vyhovoval konkrétnym konečným užívateľom výhod. No a Fico čakal, že to prejde, lebo on chce. Však Taraba pri odvolávaní aj potom povedal, že bude podporovať koalíciu. Lenže, tentoraz nepodporil… Zrejme preto, že s ním Fico „nerokoval“. Nie je to tak dávno, čo sa premiér hotoval, že musia pri schvaľovaní svojich zákonov individuálne komunikovať s poslancami, čo teda pripomína scenár z filmov o korupcii, keď sa za zavretými dverami odovzdávajú výmenou za hlasy kufríky plné peňazí. Ale dajme pokoj fantázii.
Zákon o kajúcnikoch neprešiel, čo navyše znamená, že Fico už nemôže rátať s tým, že mu prejde úplne všetko len preto, že to tak chce. Toto je katastrofálne obdobie Roberta Fica. Našťastie.
