Zimný prístav patrí medzi územia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť budúcu podobu Bratislavy
Medzinárodná architektonická súťaž priniesla rôzne predstavy o tom, ako by sa rozsiahle územie bývalého prístavu mohlo zmeniť. Za jednotlivými návrhmi sa však skrýva podstatnejšia otázka: ako má nový Zimný prístav zapadnúť do mesta, ktoré už okolo neho existuje. Ateliér GFI sa na územie pozerá nie ako na izolovanú plochu medzi mostami, ale ako na miesto, kde sa stretávajú rôzne časti Bratislavy – historické centrum, Pribinova ulica, nábrežná promenáda Eurovea, nový Downtown aj rozvíjajúce sa Mlynské nivy.
Mesto netvoria budovy, ale vzťahy
Urbanizmus nezačína kreslením budov. Začína čítaním mesta a pochopením jeho vzťahov. Zimný prístav preto GFI nevníma ako samostatnú štvrť, ktorá bude fungovať sama pre seba. Dôležité je, čo všetko dokáže zmysluplne prepojiť – historické centrum s novým Downtownom, Pribinovu ulicu s Mlynskými nivami, mesto s riekou. Podobne GFI uvažuje aj o Dunaji, nie ako o lineárnej bariére, ale ako o jednom z najvýznamnejších verejných priestorov mesta.
Najlepší výhľad nemusí byť z nábrežia
Pri premýšľaní o Zimnom prístave neboli prioritou úvahy o nových objektoch. Jednou z najdôležitejších otázok bolo, čo naopak zostane nezastavané. GFI tento princíp uplatnilo na centrálnom polostrove, ktorý ponechalo bez budov. Jeho hodnota spočíva v možnosti zachovať priečne pohľady cez prístavné bazény a čitateľnosť historického prístavu. Najlepší výhľad na Bratislavu pritom nemusí byť z nábrežia – môže vzniknúť práve vo vnútri prístavu.
Tento centrálny polostrov GFI nazvalo The Island. Nie preto, aby mu určilo jedinú funkciu, ale práve preto, že jeho využitie zostáva otvorené. Môže byť miestom športu, kultúry, oddychu, komunity alebo jednoducho mestského života. The Island má byť pre ľavý breh tým, čím je Tyršovo nábrežie na pravom brehu – miestom, ktoré môže byť prirodzeným epicentrom života.
Tri časti, tri atmosféry
Zimný prístav nemá byť jednoliatou štvrťou. Návrh GFI pracuje s tromi rozdielnymi prostrediami. Nábrežie na hlavnom toku Dunaja je pokojnejšie a prevažne rezidenčné. Zadná časť územia smerom k mestu je živšia a mestská, s aktívnym parterom, reštauráciami a každodenným ruchom. Medzi nimi leží centrálny polostrov ako spoločné aj spoločenské srdce územia. Bloková štruktúra nadväzuje na historické mesto a na urbanistickú koncepciu Mlynských nív. Smerom k Downtownu a Mlynským nivám postupne graduje výška aj intenzita zástavby.
Mesto ako systém pohybu
Bratislava historicky vyrástla na radiálnom systéme komunikácií. GFI sa preto snažilo doplniť ho o novú vrstvu pohybu – Soft Mobility Ring, súvislý mestský okruh peších a cyklistických trás, ktorý prepája zeleň, športoviská, kultúrne body, verejné priestory a každodenné cesty obyvateľov. Dôležitým prvkom návrhu je aj TIOP – prestupný uzol, v ktorom sa stretáva železnica, električka a automobilová doprava. K tomu patrí aj rozmanitosť funkcií – bývanie má dopĺňať školstvo, šport, kultúra, služby a reštaurácie, ale aj koncertná sála, tržnica, internát či IT Hub.
Nové nemusí zabudnúť na staré
Zimný prístav je aj nositeľom industriálnej pamäti Bratislavy. Žeriavy, staré tankery, technické artefakty či pôvodné prístavné schodiská môžu zostať orientačnými bodmi nového územia. GFI uvažovalo aj o doplnení nových interaktívnych skulpturálnych objektov, umeleckých diel a expozícií venovaných technológiám a inováciám. Tie by mohli nadviazať nielen na industriálnu minulosť samotného prístavu, ale aj na technické pamiatky neďalekého areálu Slovenského plynárenského priemyslu.
Čo môže Zimný prístav priniesť celej Bratislave?
Zimný prístav sa dnes dostáva do ďalšej etapy svojej premeny. To, ako bude vyzerať, ovplyvní nielen život v samotnom území, ale aj spôsob, akým bude Bratislava vnímať svoj vzťah k Dunaju. Bratislava má svoju rieku, ale ešte stále nemá dosť možností, ako pri nej skutočne žiť. Nový Zimný prístav jej môže dať ďalší dôvod prísť k Dunaju – a zároveň nový spôsob, ako sa naň pozerať. Nie iba z nábrežia, ale aj zvnútra prístavu.
