Odborník nepodporuje zníženie veku trestnej zodpovednosti detí
Na Slovensku v ostatnom období rezonuje téma páchania deliktov maloletými osobami, ktoré sú trestne nezodpovedné. Pre poškodeného a jeho blízkych pritom utrpenie nie je menšie len preto, že páchateľ ešte nedosiahol vek trestnej zodpovednosti, ktorá je obmedzená na dosiahnutie 14. roku veku.
Podľa súčasnej právnej úpravy v Trestnom zákone platí, že ak sa osoba mladšia ako 14 rokov, ale nie staršia ako 12 rokov, dopustí činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie, napríklad vraždy, súd jej povinne uloží ochrannú výchovu. V prípade niektorých ďalších činov osôb mladších ako 14 rokov, ktoré by inak boli trestnými činmi, môže súd uložiť ochrannú výchovu, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy maloletého.
Pri znižovaní vekovej hranice trestnej zodpovednosti vyvstáva otázka, čo konkrétne sa získa tým, že napríklad trinásťročné dieťa bude trestne zodpovedné, oproti tomu, čo možno dosiahnuť uložením ochrannej výchovy. Argument, že dieťa už vie, že vraždiť sa nesmie, neodpovedá na otázku jeho schopnosti ovládať konanie a posúdiť následky svojho konania. Rovnako závažnosť spáchaného činu sama osebe neznamená vyššiu vyspelosť dieťaťa. Trestná činnosť maloletých sa navyše často uskutočňuje živelne, pod vplyvom momentálnej situácie, bez toho, aby si uvedomili závažnosť následkov a plne svoju zodpovednosť.
Len zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti by tak znamenalo presun maloletých z reedukačných centier do výkonu trestu odňatia slobody, čo nemožno osobne považovať za účinnejšie opatrenie. Pred prípadným znížením vekovej hranice trestnej zodpovednosti je potrebné poznať reálne dôvody rezerv súčasného systému uplatňovania zodpovednosti a preskúmať možnosti jeho zlepšenia. Ak napríklad škola či sociálna kuratela o závažných problémoch dieťaťa vedia, ale nie je dostupná odborná pomoc alebo na seba nenadväzujú jednotlivé zásahy intervencie, zníženie vekovej hranice tento problém nevyrieši. Trestná nezodpovednosť maloletých neznamená, že štát nemôže alebo nemá zasiahnuť.
V tejto súvislosti je potrebná odborná diskusia zodpovedných subjektov, najmä zástupcov škôl, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, detských psychológov a psychiatrov, reedukačných centier, orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Výsledkom tejto diskusie by mali byť komplexné zmeny v tejto oblasti.
Znižovanie vekovej hranice trestnej zodpovednosti nie je možné osobne podporiť, pretože by nič podstatné nevyriešilo v oblasti kriminality maloletých a nezodpovedalo by vnímaniu subsidiárnej povahy trestného práva, ktoré sa má uplatniť len v prípade, keď sa ostatné možnosti ukazujú ako neúčinné.
Pri možnosti uloženia ochrannej výchovy je však podporovaná diskusia o rozšírení obligatórnej ochrannej výchovy maloletého, ak spácha čin, ktorý sa inak posudzuje ako obzvlášť závažný zločin, ktorého dolná hranica trestnej sadzby je najmenej 12 rokov odňatia slobody. Rovnako tak je podporovaná myšlienka možného predĺženia ochrannej výchovy pri zohľadnení splnenia zákonných podmienok, pri ktorom by sa zisťovalo, do akej miery má jeho ďalšie trvanie odôvodňovať pôvodný čin a do akej miery aktuálny stav pôvodne dieťaťa. Inak sa začína približovať k trestu, hoci ho tak nenazýva.
