Miliardový súboj o Kongres: Prečo sú tohtoročné americké voľby drahšie ako prezidentské?
Polčasovými voľbami v Spojených štátoch sa v strede prezidentského obdobia obmieňa celá Snemovňa reprezentantov a tretina Senátu. Pre úradujúceho prezidenta predstavujú vysvedčenie od voličov, pretože hlava štátu na volebnom lístku nie je. Snemovňa reprezentantov má dvojročné funkčné obdobie a reaguje na aktuálne nálady verejnosti, Senát je nastavený konzervatívnejšie a obmieňa sa postupne, aby štát nepodliehal okamžitým výkyvom.
Náklady na kampaň dosiahli rekordných 12 miliárd dolárov
Tohtoročné voľby sú podľa dostupných údajov drahšie než posledné prezidentské voľby. Celkové náklady na predvolebnú kampaň dosiahli 12 miliárd dolárov. Elon Musk do kampane vložil viac než 400 miliónov dolárov. V predstihu už odvolilo 54 miliónov ľudí, pričom v niektorých štátoch ide o 40- až 50-percentný nárast oproti minulosti. Pri celkovej účasti okolo 120 miliónov to znamená, že takmer polovica hlasov bola odovzdaná vopred.
Za vysokými investíciami stojí rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2010, ktoré zrušilo stropy pre financovanie kampaní zo strany súkromníkov a firiem. Dnes neexistujú obmedzenia a fungujú aj fondy, v ktorých nie je viditeľná identita donorov. Významnú úlohu zohráva aj boj o budúcnosť umelej inteligencie a kryptomien. Až 80 percent Američanov má obavy z dopadu umelej inteligencie na ekonomiku a zamestnanosť. Veľká časť peňazí preto pochádza od firiem z týchto sektorov či od staviteľov dátových centier, ktoré zvyšujú ceny elektriny, spotrebúvajú vodu a spôsobujú hluk či svetelné znečistenie.
Kongres, dôvera v inštitúcie a spochybňovanie výsledkov
Kongres mal byť protiváhou moci, no za Donalda Trumpa sa z neho podľa kritikov stala inštitúcia plná lojalistov, ktorá nevykonáva potrebné vyšetrovania. V prípade víťazstva demokratov by sa otvorili vyšetrovania zahraničných investícií Trumpových synov, projektov Jareda Kushnera či nezverejnených dokumentov. Ministerstvo spravodlivosti bolo v USA tradične nezávislé, dnes však jeho predstavitelia vystupujú na kampaňových mítingoch republikánskych kandidátov a politickí oponenti čelia opakovaným žalobám. Federálne ministerstvo spravodlivosti pritom nikdy nezasahovalo do organizácie volieb, ktoré majú na starosti jednotlivé štáty. Teraz sa objavujú preventívne žaloby v štátoch ako Aljaška, Kalifornia, Georgia či Washington, ktorými si niektorí pripravujú pôdu na prípadné spochybnenie výsledkov.
Donald Trump sa vyjadril, že výsledky uzná len vtedy, ak budú čestné, čím si otvára dvere na ich odmietnutie. Na mítingoch hovorí o volebných podvodoch a tvrdeniach, že voľby ovplyvňujú imigranti bez občianstva. Definitívne výsledky budú závisieť od tesnosti súboja. Pri výraznom víťazstve demokratov môže byť základný obraz o kontrole nad Snemovňou reprezentantov a Senátom známy už ráno, pretože hlasy z predčasného hlasovania sú spracované a do systému nabehnú po zatvorení volebných miestností. Pri tesných výsledkoch sa očakáva dlhé spočítavanie a právne súboje.
Peňaženky Američanov: inflácia, drahý benzín a drahšia elektrina
Veľké politické témy sa výrazne odrážajú v každodennom živote. Ceny pohonných hmôt stúpli na dvojnásobok a prieskumy ukazujú, že 70 percent Američanov spája tento nárast s konfliktom s Iránom. Výrazne zdražela elektrina pre výstavbu dátových centier, napríklad vo Virgínii, a dvojnásobné sú aj poplatky za dodávku plynu. Inflácia okolo 3,5 percenta mesačne pri zmrazených platoch vytvára neudržateľnú situáciu. Prieskumy prvýkrát po približne 20 rokoch ukazujú, že americkí voliči veria v ekonomických otázkach viac demokratom než republikánom, a to o 8 percentuálnych bodov. V štátoch ako Kansas alebo Iowa, kde dlhodobo dominovali republikáni, dnes vedú demokratickí kandidáti.
Referendum o Trumpovi a extrémna polarizácia
Nadchádzajúce obdobie bude podľa dostupných hodnotení predovšetkým referendom o Donaldovi Trumpovi. Ten bude vládnuť ešte dva roky, do ďalších volieb už kandidovať nemôže a ako možný nástupca sa pripravuje JD Vance. Zásadným problémom americkej politiky zostáva extrémna polarizácia. Mnohí ľudia nevolia podľa programu ani podľa kandidáta, ale podľa straníckej príslušnosti, podobne ako futbaloví fanúšikovia fandia svojmu klubu bez ohľadu na reálne výsledky.
