Šaško predstavil opatrenia na ochranu zdravotníkov pred agresívnymi pacientmi
Nepretržitá prítomnosť pracovníkov SBS na urgentných príjmoch, zvýšený počet policajných hliadok v okolí nemocníc aj obnovenie siete záchytných izieb. Minister zdravotníctva Kamil Šaško predstavil balík opatrení, ktorými chce rezort zastaviť vlnu násilia na zdravotnícky personál. Razantné kroky štátu prichádzajú až po nedávnom napadnutí mladej sestry na bratislavských Kramároch.
Minister zdravotníctva podpísal memorandum so šéfom rezortu vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Podľa Šaška je prvá dôležitá vec zabezpečiť fyzickú ochranu tak, aby bol na mieste priamy dohľad. Ide o neustálu prítomnosť pracovníka SBS priamo na oddelení.
Šaško pripomenul, že pred pár dňami sa bol pozrieť na urgentnom príjme v Ružinove, kde majú panické tlačidlá, čo nie je štandardom v slovenských nemocniciach. Ani tento systém však podľa neho nestačí. Po stlačení tlačidla sa vysiela alarm na centrálny pult ochrany a na miesto vyráža výjazdová hliadka, čo je však často neskoro, keďže príchod môže trvať päť, sedem alebo aj desať minút. Okamžitým minimálnym štandardom preto má byť nepretržitá 24-hodinová prítomnosť SBS priamo na oddeleniach.
Podľa ministra podpis memoranda nebol len prázdnou gestikuláciou. Výrazne sa navýšili policajné a takzvané žandárske hliadky. V okolí urgentov je v kritických časoch pohyb policajných hliadok oveľa intenzívnejší. Na námietku, že policajný zbor zápasí s dlhodobým podstavom a policajti môžu chýbať v uliciach, reagoval, že políciu neriadi a to, ako si prítomnosť zariadia, ho nezaujíma.
Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozornila, že nemocnice už dnes využívajú služby SBS, otázkou však je, či sú ich pracovníci umiestnení tam, kde ich zdravotníci najviac potrebujú. Ich presunutie na najrizikovejšie pracoviská môže podľa nej významne prispieť k prevencii agresívneho správania bez potreby navyšovania rozpočtov nemocníc.
Vzdelávanie personálu vyvolalo spor
Vzdelávanie personálu nemocníc, ktoré prinieslo spoločné memorandum vnútra a zdravotníctva, vyvolalo okamžitý spor. Oficiálne dokumenty síce výcvik sebaobrany nespomínajú, šéf lekárskych odborov Peter Visolajský však trvá na tom, že ministerská rétorika znela presne takto. Podľa jeho slov bola tak prezentovaná a úlohou sestry je pacienta ošetriť a zmierniť mu bolesť, nie zápasiť s agresívnymi útočníkmi. Upozornil tiež na fakt, že priemerný vek zdravotných sestier na Slovensku dosahuje 55 rokov.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško to odmieta. Podľa jeho slov nikto nejde učiť personál žiadne kung-fu, aby sa sestra musela voči niečomu brániť. Ide o úplne štandardné odporúčanie napríklad Svetovej zdravotníckej organizácie, aby v rámci preškoľovania personálu vedeli pracovníci zvládať krízové situácie.
Záchytky, ktoré nefungujú roky
Podľa zdravotníkov je dlhodobým problémom chýbajúca sieť záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Urgentné príjmy ani detské oddelenia už viac nemôžu suplovať chýbajúce záchytné izby, varujú lekárski odborári. Podľa Visolajského by obnovenie týchto záchytiek ušetrilo peniaze zdravotníctvu a odbremenilo by centrálne príjmy, detské oddelenia a nemocnice od ľudí, ktorí tam nepatria a ktorí sú len zdrojom problému na pracovisku.
Minister Kamil Šaško odmieta mediálne interpretácie, že by bol proti ich návratu. Trvá však na tom, že musia fungovať mimo nemocničných areálov. Podľa jeho slov nemocnica nie je hotel pre opilcov a takíto ľudia v nemocniciach nemajú čo robiť. Dodáva, že by mohli vzniknúť v spolupráci so samosprávnymi krajmi.
Budúci týždeň by mal Šaško na túto tému diskutovať aj s českým ministrom zdravotníctva, kde podľa jeho slov záchytky nefungujú úplne ideálne. Máme pripravený pilotný projekt na úrovni ôsmich krajských miest, pričom by to mohlo byť financované z európskych zdrojov.
Rokovanie o pripútaní pacientov
Na tento štvrtok zvolal minister Šaško celoslovenské rokovanie. Za jeden stôl pozval políciu, vedenia nemocníc aj zástupcov samosprávnych krajov na čele so šéfom združenia SK8 Jozefom Viskupičom. Jednou z najcitlivejších tém na stole bude zavedenie takzvaných fixačných pomôcok.
Podľa Šaška sú to samotní lekári, záchranári a sestry pracujúci na týchto oddeleniach, ktorí túto možnosť žiadajú. Ide o fixačné pomôcky, aby agresívny pacient, ktorý predstavuje nebezpečenstvo, mohol byť pripútaný o lôžko. Nejde len o ochranu samotného zdravotníka, ale aj pacienta pred sebapoškodením.
Zároveň si uvedomuje, že opatrenie narazí na legislatívne a etické mantinely. Vyvolá to celý rad ľudskoprávnych otázok, či je to humánne alebo nehumánne, ale taká je realita. Podľa jeho slov, pokiaľ to funguje v iných krajinách Európskej únie, malo by to platiť aj na Slovensku a bude to presadzovať.
