Najmenej dôverujeme Rusom, najbližší sú nám stále Česi, zistili štátni výskumníci
Rusko nemá u Slovákov veľkú podporu. V rebríčku dôveryhodnosti desiatky krajín, ktorý zostavila štátna agentúra Infostat, skončilo na úplnom konci. Vyplýva to z prieskumu, v ktorom výskumníci respondentom položili otázku: „Ako Vy osobne vnímate z hľadiska dôveryhodnosti nasledujúce krajiny?“ Popri susedoch a veľkých európskych krajinách zaradila agentúra do batérie otázok aj Spojené štáty americké a Rusko.
Z prieskumu jednoznačne vyplýva, že jednotkou sú pre Slovákov stále Česi. Odpoveď „veľmi pozitívne a skôr pozitívne“ si v prípade našich susedov, s ktorými sme zdieľali spoločný štát, zvolilo 74,7 % respondentov. Možnosť „skôr negatívne a veľmi negatívne“ si vybralo len 3,7 % opýtaných.
Za Českom skončili v prvej trojke dôveryhodnosti krajín susedné Rakúsko s pozitívnym postojom na úrovni 68 percent a Poľsko, ktoré vníma ako dôveryhodné 62 percent oslovených. Na štvrtú priečku sa dostalo Nemecko (45 %), za ním Maďarsko (44 %), Francúzsko (43 %) a Spojené kráľovstvo (37 %). S výraznejším odstupom nasledujú Spojené štáty americké (21 %). Na konci rebríčka je Ukrajina (21 %) a Rusko (15 %).
„Poradie krajín je takmer rovnaké ako v januári tohto roku, rozdiely sú tiež nepatrné. Najvýraznejší prepad zaznamenalo Česko – pokles až o 11 percentuálnych bodov – zrejme ako dôsledok volieb a tiež USA – o 6 percentuálnych bodov. Najvýraznejší vzostup sme namerali pri Poľsku a Francúzsku, o 5 percentuálnych bodov,“ vysvetľujú v správe výskumníci.
Obrovské rozdiely
Rusko skončilo v tabuľke dôveryhodnosti vybraných krajín posledné. Odpoveď „skôr negatívne a veľmi negatívne“ si totiž zvolilo až 58 % respondentov, zatiaľ čo možnosť „veľmi pozitívne a skôr pozitívne“ si vybralo 14,5 % opýtaných.
Výskumníci vysvetľujú, že tieto nálady merajú preto, lebo táto forma externej dôvery ukazuje, do akej miery sa zhodujeme s hodnotami jednotlivých krajín a ako ochotne budeme podporovať spoluprácu s nimi. Výsledky podľa Infostatu odkrývajú obrovské rozdiely v tom, ako sa Slováci dívajú na svetových aktérov.
Ani jeden volič Igora Matoviča
Práve v prípade Ruska sú rozdiely očividné. Pozitívne ho totiž nevníma ani jeden sympatizant Igora Matoviča a negatívne naopak až 78 percent z nich, z toho až 64 percent si vybralo možnosť veľmi negatívne. Spomedzi podporovateľov SaS vnímajú Rusko pozitívne len dve percentá oslovených a 83 percent vyjadrilo negatívny postoj, z toho veľmi negatívny 59 percent.
V prípade sympatizantov PS vyjadrilo veľmi negatívny postoj až 66 percent oslovených a ďalších 21 percent si vybralo možnosť „skôr negatívne“. Pozitívne naopak vníma Rusko čosi vyše troch percent voličov PS a päť percent sympatizantov KDH.
Aj u prívržencov koaličného Hlasu sú sympatie voči Rusku len na úrovni 21 percent, keď možnosť veľmi pozitívne si vybralo len 5 percent oslovených a naopak možnosť veľmi negatívne si vybralo 19 percent podporovateľov strany pod vedením Matúša Šutaja Eštoka a ďalších 35 percent sa pridalo s výberom možnosti „skôr negatívne“.
Najviac boduje u SNS a Smeru
U voličov Republiky je negatívny a pozitívny postoj takmer vyrovnaný, keď sympatie vyjadrilo 28 percent opýtaných a antipatie naopak 31 percent, ale až 40 percent oslovených si vybralo možnosť „neutrálne“.
Najviac zástancov má Rusko u podporovateľov SNS – keď možnosti veľmi pozitívne a skôr pozitívne si vybralo 53 percent opýtaných. U sympatizantov vládneho Smeru vníma Rusko veľmi pozitívne 12 percent opýtaných a ďalších 24 percent si vybralo možnosť skôr pozitívne. Možnosti veľmi a skôr negatívne si zvolilo 26 percent podporovateľov Smeru a viac ako tretina zaujala neutrálny postoj.
