Komik naložil koalícii: Taraba či Šimkovičová satiru nezvládajú
Bývalá tvár politickej satiry a zakladateľ zoskupenia Silné reči Ján Gordulič po rokoch vymenil pódium za pozíciu manažéra. V rozhovore opisuje, ako sa na Slovensku zmenila scéna politického humoru, a upozorňuje, že ľudia, ktorých do funkcií katapultovala len strana, satiru nezvládajú, pretože tušia, že ich moc nemá pevné základy.
Pri príležitosti uvedenia jeho novej divadelnej hry Pravda v háji hovoril o limitoch humoru, stave polarizovanej slovenskej spoločnosti, no nevyhol sa ani spomienkam na Ťažký týždeň.
Politika je dnes sama smiešna
Podľa Gorduliča sa politický humor zmenil najmä preto, že dnes robia humor samotní politici. „Kedysi sme vymýšľali, ako z reálnej udalosti urobiť vtip. Dnes robia vtipy priamo politici a otázkou zostáva, čo sa k tomu dá ešte pridať, ako to zasadiť do kontextu a čo s tým vieme urobiť my, keď je už samotná politika smiešna,“ uviedol.
Politici podľa neho humor nevytvárajú zámerne. „Nerobia to preto, aby to bolo smiešne, ale vždy to tak vypáli.“
Ľudia pri moci a najmä tí, ktorých do funkcií doslova katapultovala strana, ako Tomáš Taraba, Matúš Šutaj Eštok či Martina Šimkovičová, to podľa Gorduliča veľmi nezvládajú. „Tušia totiž, že ich moc nemá pevné základy. Nejde o prípad, keď človek na sebe celý život makal, vypracoval sa a teraz chce niečo vrátiť spoločnosti, lebo už má zarobené. Strana ich jednoducho dosadila do pozície, zrazu majú pred menom funkciu ministra či štátneho tajomníka, a keď si z nich niekto robí srandu, znevažuje ich funkciu. Nemajú nič iné, čoho by sa chytili, preto humor nemajú veľmi v láske,“ povedal.
Dve pravidlá humoru
Na otázku, kde je hranica pri politickom humore a satire, Gordulič uvádza dve základné pravidlá. Prvým je nerobiť si srandu z vecí, za ktoré ľudia nemôžu. „Nebudem si robiť žarty z toho, že je niekto na vozíčku, ako vyzerá, či je tučný alebo chudý,“ vysvetlil.
Druhé pravidlo hovorí, že čím je vtip drsnejší, tým musí byť vtipnejší. „Najhoršie je, keď je niekto len drsný, vulgárny, xenofóbny, rasistický či homofóbny, no chýba tomu vtip. Treba to vedieť vyvážiť,“ dodal.
Ako príklad spomenul Rudolfa Huliaka. „Podľa mňa stačí pustiť samotný záznam. Huliakov pád zo stoličky sú hotové silvestrovské scény. Nepostavil by som na tom celú minútu relácie, ale použil by som to ako ilustráciu, napríklad s komentárom: Keď bude padať vláda, bude to vyzerať takto,“ uviedol.
Od umelca k manažérovi
Silné reči podľa Gorduliča o tri roky oslávia dve dekády existencie. Začínali s jedným vystúpením mesačne, dnes ich robia 25 až 30 mesačne. „Nečakal som, že z toho vznikne niečo takéto. Zároveň je to každý rok rovnako ťažké, len riešime iný typ problémov,“ povedal.
V súbore má 18 komikov a organizuje vyše 320 podujatí ročne. Väčšina komikov podľa neho funguje na plný úväzok a stand-up je pre nich hlavným zdrojom obživy. „V európskom meradle sme unikát. Nevidel som inú skupinu s 18 členmi, kde by 15 ľudí dokázalo zo stand-upu pokryť väčšinu svojich životných nákladov,“ uviedol.
Sám sa venuje stratégii a kreatíve, na vystupovanie mu podľa vlastných slov zostáva málo času. „Musel som sa toho vzdať v prospech rastu a fungovania firmy. Považujem to za prirodzený krok,“ dodal.
Nová hra o polarizovanej spoločnosti
V novembri uvádza novú divadelnú hru Pravda v háji, ktorá sa venuje témam polarizácie spoločnosti, dezinformáciám či ruskej agresii na Ukrajine. Inšpiráciou boli podľa neho sociálne siete a fakt, že každý vidí inú realitu, ako aj anexia Krymu v roku 2014.
Príbeh zasadil na východné Slovensko. „Pre človeka zo západného Slovenska je východ pomerne vzdialený. Väčšina ľudí nebola vo Svidníku, Medzilaborciach ani na Luníku IX. Informácie čerpajú len zo spravodajských šotov a sociálnych sietí, no nemajú priamu osobnú skúsenosť,“ vysvetlil.
Pri príprave hry sa rozprával s vojnovou reportérkou Stanislavou Harkotovou. „Dala mi inšpiráciu pre postavu mamy, keď mi rozprávala príbeh ukrajinskej učiteľky-dôchodkyne, z ktorej sa počas vojny stala kľúčová pomocníčka armády pri zásobovaní,“ uviedol Gordulič.
