Izrael volí v tieni vojny v najdôležitejších voľbách
Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu.
Hlavnou témou nie je ekonomika, ale národná bezpečnosť a vyčerpávajúca vojna v Pásme Gazy, ktorá krajinu izoluje aj na medzinárodnej scéne. Kampaň a voličské nálady úplne ovládol motív národnej bezpečnosti, ktorý prekryl aj inokedy dominantné témy, ako sú vysoké životné náklady.
Premiér Benjamin Netanjahu hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom a tvrdí, že len on dokáže Izrael ochrániť pred existenčnými hrozbami. Oporu nachádza v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách, ktoré naďalej odmietajú nástup náboženských študentov do povinnej vojenskej služby.
Proti nemu stojí bývalý šéf armády Gadi Eizenkot, ktorý v bojoch v Gaze sám stratil syna a sľubuje vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti.
Kto sú hlavní kandidáti
Benjamin Netanjahu (strana Likud, Zjednotenie): Úradujúci premiér, ktorý stál na čele krajiny 19 z posledných 30 rokov, hrá o svoje politické prežitie aj o osobnú slobodu – stále prebieha jeho súdny proces pre obvinenia z korupcie. Zodpovednosť za 7. október systematicky presúva na bezpečnostné zložky. Za sebou má podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa, no zároveň sa opiera o krajne pravicových koaličných partnerov.
Gadi Eizenkot (strana Jašar, Poctivosť): Hlavným vyzývateľom premiéra je bývalý náčelník generálneho štábu a politický nováčik. Syn marockých imigrantov sa profiluje ako Netanjahuov absolútny protiklad, čomu zodpovedá aj názov jeho novej strany Jašar (Poctivosť). Vo vojne v Gaze v roku 2024 prišiel o syna aj dvoch synovcov.
Čo ukazujú prieskumy
Dáta ukazujú, že Netanjahuov Likud spolu so súčasnými spojencami pravdepodobne stratí v Knesete väčšinu. Črtá sa jasná protinetanjahuovská vlna, no jej zloženie do funkčnej vládnej koalície komplikuje matematika 120-členného parlamentu.
Arabské strany vylučujú, že by do koalície so židovskými stranami priamo vstúpili. Naznačili však kompromis: za určitých okolností by boli ochotné ticho podporovať menšinovú vládu, len aby odstavili Netanjahuov radikálny kabinet.
Kľúč k zloženiu vlády nakoniec môžu držať dve malé strany, ktoré balansujú na 3,25-percentnom prahu zvoliteľnosti. Prvou je krajne pravicová formácia Amča Jisrael bývalého generála Ofera Wintera, ktorá stojí za Netanjahuom, ale ktorá sa pohybuje pod hranicou zvoliteľnosti. Druhou sú Rezervisti – pravicová sionistická strana trvajúca na plošnej brannej povinnosti, ktorá však odmieta vládnuť s ultraortodoxnými stranami a rovnako blokuje akúkoľvek vládu závislú od arabských hlasov.
Téma Gazy a budúcnosť izraelskej bezpečnosti
Konflikt v Gaze je v týchto voľbách prítomný na každom kroku a určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť Netanjahuových vládnych spojencov tlačí na extrémnu líniu – otvorene volajú po rozširovaní židovských osád na Západnom brehu a z ich radov znejú aj výzvy na etnické čistky či masové vysídľovanie na palestínskych územiach.
Opozičný prúd, naopak, varuje pred narastajúcou medzinárodnou izoláciou Izraela, prísnejšími sankciami a vyčerpaním armády v nekončiacich vojnách bez politického plánu na deň „potom“.
Kneset má 120 kresiel, pričom poslanci sú volení prostredníctvom systému pomerného zastúpenia. Žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, a preto Izrael vždy vládli koalície. Po zverejnení výsledkov prezident vyzve stranu s najväčším počtom kresiel, aby sa pokúsila dohodnúť na vytvorení vládnej koalície.
