Falošná diagnóza sklerózy multiplex: Omylu čelila aj známa herečka
Sklerózu multiplex môže pripomínať až okolo sto rôznych ochorení. Nesprávnu diagnózu mala aj známa herečka Christina Applegate, ktorej lekári v roku 2021 stanovili sklerózu multiplex a neskôr ju odvolali ako nesprávnu. Herečka priznala, že namiesto úľavy pocítila frustráciu a bezmocnosť, keďže jej zdravotné problémy neustúpili a ocitla sa opäť bez odpovede na otázku, čo jej v skutočnosti je.
Diagnostika sa zmenila
Podľa neurologičky prof. Alicje Kalinowskej sa môže stať, že pacient celé roky žije s diagnózou stanovennou pred 20 či 30 rokmi. V minulosti sa diagnostika opierala predovšetkým o klinický obraz a charakteristické príznaky, preto sa diagnózy často stanovovali neskôr. Súčasné diagnostické kritériá umožňujú rozpoznať ochorenie veľmi včas, často už pri prvom ataku, vo vybraných situáciách aj na základe magnetickej rezonancie. To prináša výhodu rýchleho nasadenia liečby, no zároveň určité riziká.
Riziko nadmernej diagnostiky
Najvyššie riziko chybnej diagnózy hrozí ľuďom, ktorým magnetickú rezonanciu vykonali náhodne, napríklad po úraze hlavy alebo z vlastnej iniciatívy bez príznakov naznačujúcich sklerózu multiplex. Ak sa pri takomto vyšetrení zistia nešpecifické zmeny a pacient nemá typické symptómy, riziko falošnej diagnózy býva pomerne vysoké. Pri typických príznakoch a jasných výsledkoch vyšetrení je pravdepodobnosť omylu výrazne nižšia.
Čo si možno pomýliť so sklerózou multiplex
Jednou z najčastejších príčin omylov býva migréna. U časti pacientov s migrénovými bolesťami hlavy možno na magnetickej rezonancii pozorovať nešpecifické zmeny v bielej hmote mozgu, ktoré sa niekedy nesprávne interpretujú ako demyelinizačné ložiská pri skleróze multiplex. Podobné ťažkosti sa môžu vyskytnúť aj u ľudí s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čriev či u pacientov podstupujúcich určité terapie.
Sklerózu multiplex pripomínajú aj ochorenia ako spektrum neuromyelitis optica a ochorenie spojené s protilátkami proti MOG. V týchto prípadoch možno v krvnom sére pacientov zistiť charakteristické protilátky, ktoré ich od sklerózy multiplex jasne odlíšia. Pri diferenciálnej diagnostike treba zohľadniť aj iné autoimunitné ochorenia, ako je systémový lupus erythematosus alebo autoimunitné zápaly ciev, či zriedkavé genetické ochorenie CADASIL.
Dôsledky nesprávnej diagnózy
Nesprávna diagnóza sklerózy multiplex môže mať vážne dôsledky. Samotné vypočutie si diagnózy chronického neurologického ochorenia predstavuje pre mnohých ľudí obrovskú psychickú záťaž. Ešte väčším problémom však býva, že skutočná príčina zdravotných problémov zostáva nerozpoznaná a pacient nedostáva liečbu určenú pre ochorenie, ktorým naozaj trpí.
Pri terapii sklerózy multiplex sa často využívajú lieky ovplyvňujúce fungovanie imunitného systému. Ak pacient sklerózu multiplex v skutočnosti nemá, býva zbytočne vystavený vedľajším účinkom. Potláčanie imunity môže zvyšovať náchylnosť na infekcie a prinášať ďalšie riziká.
Pacienti diagnóze často neveria
Mnohí pacienti majú problém prijať diagnózu sklerózy multiplex a hľadajú potvrdenie u ďalších špecialistov. Časť chorých dúfa v inú, menej zaťažujúcu diagnózu. V slovenských aj poľských podmienkach býva jednou z najčastejších alternatívnych diagnóz borelióza. Stáva sa, že pacienti narazia na neoverené informácie alebo podstúpia neodporúčané diagnostické testy, následne sa celé roky liečia na chorobu, ktorú v skutočnosti nemajú.
Prognóza pacientov so sklerózou multiplex je dnes výrazne lepšia ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Ak má pacient pochybnosti, je vhodné skonzultovať stav s ďalším špecialistom na sklerózu multiplex a požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej dokumentácie a výsledkov vyšetrení.
